Rok 85 je mimoriadne významný pre pochopenie javu, ktorý dennodenne zažívam, ľudia sú nespokojní so stavom v spoločnosti, ale len pasívne čakajú na zázrak. Červený teror na ľuďoch možno zmeniť iba umom, študujem všetko súvisiace so štátom, som aktívny, hľadám záchytné body a darí sa, čo ma povzbudzuje. Zisťujem, aké spoločenské, odborné a iné organizácie v […]

Rok 84 bude úžasný, čakáme bábo, prebúdzam sa z letargie, píšem sťažnosť, mám radikálne zvýšenie platu a navyše pri odbornom teste vynikajúce výsledky. Ako nestraník som zaradený do dvojročného kurzu v Ústrednom Inštitúte Spojov Zruč nad Sázavou, Teória riadenia a riadiacej praxe v rádiokomunikáciách. Každý druhý mesiac je týždeň školy v Zruči, prináša to […]

Leto roku 83, rútime sa Fiatom 125 P do NDR k Baltu, popri pufkajúcich Trabantoch a Wartburgoch sme na tom až dobre, chudáci. Asi 100 km pre Berlínom, rovnučká cesta, starý Wartburg pred nami, smrad stonásobne horší ako komín vo Svite, Ružomberku, predbiehame. Odrazu dederónski policajti, plácačkami kývu ako diví, zastavujeme, auto obzerajú spredu, zozadu, hore, dolu a jeden […]

Rok 83 začínam podaním žiadosti na devízový prísľub 400 USD, tak veľmi by som sa chcel ísť pozrieť na Západ. Manželka rozbieha unikátnu úpravu, farbenie textilu v družstve, dáva do toho maximum, chodí s rozbitými kolenami, robotníci sú leniví vliezť do autoklávu, musí všetko urobiť sama. Odmieta maródovať, je trápne vidieť, ako družstvo cez úplatného […]

V roku 1982, mám druhý šok, je apríl a Štátna Banka mi oznámila, že na tento rok sa devízové prostriedky vyčerpali a nič nedostanem. Tak veľmi som sa chcel pozrieť na Západ, žiadosť som poslal v januári a teraz musím čakať ďalší rok ako vo väzení, nerozumiem prečo. Otcovi vysvetľujem prvý šok, keď ma komunisti lanárili a druhý, keď sa človek nedostane k dolárom […]

1982, pracujem na stredisku TV prevádzače Kalvária Prešov, pribudli mladí technici, je nás cca 25, z toho sú iba šéf a traja technici komunisti. Robota ma ohromne baví, mám záujem, aby všetko fungovalo čo najlepšie, do techniky sa nám našťastie zatiaľ komunistické maniere nemiešajú. Je to dané tým, že na prvom mieste je tu kvalita ľudí, technika a […]

V roku 1982 už začínam rozumieť tomu, ako funguje, vlastne nefunguje socialistická spoločnosť, riadená komunistami z mramorových palácov. Manželka inžinierka sa snaží, zavádza novú technológiu úpravy textilu, robí všetko aj manuálne, zaúča robotníkov, borí sa však s trápnymi problémami. Chce robiť čo najlepšie, predseda družstva komunista má iné […]

1981, skončila vojna v Seredi, som u riaditeľa na Rozhlasovom vysielači v Prešove, už nesídli na Dubníku, kvôli požiaru anténového stožiara. Súdruh inžinier, volali z Bratislavy, máte skúsenosti s prevádzačmi, chválili Vašu diplomovku, nastupujete na TV Prevádzače Kalvária v Prešove. Super, doslova sa teším, o hodinu už kráčam po schodoch krížovej […]

1981 začína nádejne, Solidarita štrajkom prinútila komunistov k nebývalým ústupkom a veľké Poľsko snáď odolá červenej Moskve. V Seredi zažívam ďalšie výčiny komunizmu v reálnom prostredí vojenskej pakárne, najnovšie sa rieši mimoriadna ideologická udalosť. Aktívny politruk lampión zistil neuveriteľnú diverziu, ktosi v kultúrnej miestnosti s televízorom naladil […]

Prešovská stanica 1980, rodičia plačú, naivní sa radujú, dúfajú že z ich podgurážených synkov vojna vykreše mužov, ja smerujem do Serede. Sereď nás absíkov sústredí do akéhosi skráteného prijímača, na poschodových posteliach je nás v miestnosti 60 a šaškáreň trvá asi dva týždne. Podľa toho, aké IQ má dozorčí lampasák, tak sa predvádza pred […]