Ján Luterán

Je rok 1978, mám ukončený tretí ročník elektrofakulty, komunisti sa držia zubami-nechtami a bežní ľudia sa naučili žiť v dvojtvárnom normalizačnom režime, jeden svet doma a druhý na verejnosti, v práci, každý si dáva pozor, komu čo povie.

Vlado z Bojníc, spolužiak mi neustále prináša nové informácie o disente, ktorý robí čo sa dá, keďže Helsinky 1975 pomohli odštartovať proces uvedomovania si ľudských práv, lenže ľudia sa boja, majú krvavé skúsenosti s totalitnými praktíkami.

Režim je neúprosný, agenti ŠTB signatárov Charty 77 prenasledujú, zatvárajú, komunistická propaganda má novú poživeň a ideologické kecy súdruhov poučujú o krízovom vývoji, lenže komunisti riešenie nemajú, vedia iba kradnúť.

Hlavne v Poľsku silnie odpor proti režimu, tam sú obchody s potravinami v mestách totálne prázdne, ľudí zachraňujú rodinné farmy, ktoré nepodľahli kolektivizácii a katolíci už masovo začínajú prejavovať svoju nespokojnosť vďaka silnej viere.

V lete 1978 si beriem svoju blondínku z Amerického námestia za manželku a začínam sa bližšie oboznamovať s novou rodinou i mestom Prešov, kde sa mi páči, je tu čistejší vzduch, u nás na Mieri magnezitka z Ťahanoviec práši ako bláznivá.

Svokor je silno veriaci, mimoriadne slušný, pokorný človek, má prehľad a vysvetľuje mi situáciu o Karolovi Wojtylovi, ktorý svojou charizmou a pokojom dodáva silu nielen Poliakom, aj nám a má kredit aj v zahraničí.

Stane sa zázrak, 16.10.1978 je Wojtyla prvým slovanským pápežom v dejinách a je isté, že Ján Pavol II. bude pre komunistov mimoriadne tvrdým orieškom, lebo krvavý teror sa bojí iba viery a tá sa odteraz bude za dňa na deň posilňovať.

V roku 1978 pred Vianocami počúvame so svokrom Slobodnú Európu a tam je informácia, že sa zlučujú roztrieštené robotnícke odbory v Poľsku, robotníci rebelujú a tento proces naberá na sile.

U nás to vyzeralo možno o trocha lepšie v obchodoch, ale komunisti už šípili, že sa niečo deje a tuším v novembri boli nútení  vyhlásiť dvojtýždňové uhoľné prázdniny a zvaľovali to na tuhú zimu a nepriaznivé počasie.

A pritom mocou a alkoholom nadrogovaní komunistickí ideologickí tajomníci verejne vykrikovali, že oni dokážu rozkazovať i počasiu a keď bude treba, do komunistického raja dokopú aj svojich odporcov.

Červených trebalo riadne nakopať, vytvorili obludný systém, ktorý zožiera aj ich samotných, pokiaľ sa chcel niekto vymaniť zo smrteľného objatia rodnej strany, zomrel, súdruh Husák  z Leopoldova za odmenu dostal najvyššiu funkciu. 

To vidím na Ovsišti v Bratislave kam chodíme na vojenskú katedru a prvýkrát v živote mám tú česť vidieť ako komunisti dokázali vymyť mozgy ľuďom a chlapi s IQ od 10 do 50 a pritom podplukovník tých 50 nemá, nám odhaľujú svoju blbosť.

Pravda, je to choré i šialené dohromady, skoro ráno sa na Mladej Garde oblečieme do hrubých drsných zelených mundúrov, zimný kabát sa ťahá po zemi a ako maškary strašíme a zabávame civilov v električkách a autobusoch.

Na Ovsišti rapkáme zo samopalov, riešime atómový útok imperialistov a našťastie nám tie nešťastné komunistické kreatúry poskytujú toľko priestoru na zábavu, až si to v zúfalstve užívame, ten zabitý čas nám už nikto nikdy nevráti a to je tiež teror.

Horšie je, že to 2 ročné teroristické divadlo je zakončené 6 týždňovým sústredením v Pardubiciach a to je už realita, ktorú človek vidí do naha a vie, kam siaha blbosť a čo dokážu choré ideológiou nadrogované mozgy.

6 týždňov ležíme v zemlianke na drevených doskách v spacákoch,  behajú po nás myši, som v noci na stráži s ostrými, brieždi sa a vidím blbca, ktorý sa akože nenápadne ku mne približuje, stoj, lebo strelím, aké je heslo.

Náš šibnutý podplukovník heslo odrapoce a chváli ostražitosť a čechoslovakisticky spustí, Ty musíš byt bdelý v každéém okamihu, nepšátel nezná slitování a a udre zo Západu kdykolvek.

Aj by mu človek jednu udrel tou pažbou, no to by asi bola mimoriadka ako čert a treba v tej špine komančskej s tými idiotmi prežiť a tak mozog myslí jedno a hlava akože súdruhovi súhlasne klinká.

Na konci pobytu v koncentráku, ako to Vlado nazval sú záverečné skúšky, tam je hlavný akýsi kapitán Kováč, ktorému vraj syna zadlávil tank a tak mu z toho úplne haraší a na toho platí keď nereveš, je zle.

A tak revem a zrejme aj počuje odpovede a  výsledkom je čatár absolvent, čo neviem načo je dobré, ale to sa čoskoro dozviem, teraz sa tešíme, že koncentrák Nikdy více Pardubice skončil, ale komunizmus ďalej pokračuje.

6 týždňov života takto premárniť a to nerátam tie 2 roky na Ovsišti, Bože, čo je to za štát, čo sme to tu za ľudia, koľko užitočných vecí sme mohli za ten čas urobiť, ale zrejme o tom je ten všivavý komunizmus, ľudí ovládnuť a ukradnúť im čo sa dá.

V roku 1978 stretnem človeka, ktorý v lágri Jáchymov strávil najlepšie roky života a jemu komunisti ukradli všetko, na konci týrania mu darovali posledné zbytky života spojené s rakovinou.

Čo Vy na to tavárišč Husák, ako môžete pri poznaní takýchto zločinov žiť a dýchať ?!
 

P.S. Kontrolná otázka, sú na vine obyčajní naivní komunisti, áno, lebo oni živili a tvorili živnú pôdu pre červených papalášov, ktorí dnes majú miliónové účty vo Švajčiarsku.

        Oni živili teror červených oblúd, monštier, ktorí svoje sadistické chúťky, vraždy realizovali na nevinných ľuďoch a po 89 dovolili svojim papalášom ukradnúť cez deblokácie, privatizácie celý štát.

        A prečo ďalej živia komunistické praktiky, no preto, lebo sa boja, aby sa im neprišlo na ich spoluvinu a tak svojim prezlečeným červeným kumpánom ďalej pomáhajú.

        Nešťastníci, už Vám naozaj niet pomoci, pravda, kto Vám pomôže, ste zvyknutí, že strana Vám udá Smer, pravica je bezzubá a občianska spoločnosť na Slovensku nefunguje!

        Akoby aj mohla, nakradnutými miliardami korumpujete svojich kumpánov na súdoch, na polícii, robíte v médiách fašistickú taktiku 100 x lož je pravda a žiaľ darí sa Vám.