Ján Luterán

Mám spolužiaka z internátu Mladá Garda, vysokoškolsky vzdelaný, manželka tiež. Mali jednu spoločnú chybu. Boli príliš čestnými a milovali svoju rodinu. To viete, keď máte päť krásnych detí a žiaľ, starí rodičia Vám už nemôžu pomôcť, musíte mať na Slovensku veľké šťastie. Prebíjali sa životom ako sa len dalo. Spoliehali sa na Božiu pomoc ako sa na správnych kresťanov patrilo. Paľo bol však vždy, keď som ho stretol, tak trocha zatrpknutý. Robím všetko čo sa len dá, keď treba aj dve roboty, vždy však mám pocit, akoby som bol handra. Pobehujem z jednej firmy do druhej, jedna či druhá sa neustále ruší, menia nám zmluvy a tí, čo to tzv. sprivatizovali sa vozia na miliónových autách a my máme problémy. Vidím, že naše deti nemajú to, čo by v slušnej spoločnosti mali dostať automaticky. To bolo asi pred ôsmimi rokmi. Vtedy sme sa stretli naposledy. Vraví mi, podal som si žiadosť a vybrali nás. Kam? Do Kanady. O rok mi už písal, akí sú šťastní a spokojní. Nielen materiálne, hlavne ako rodina. Akoby sa im balvan odvalil z každodenných starostí. Žiaľ, po tých rokoch čo odišli zo Slovenska sa majú tak dobre, až je to neslušné písať kvôli ľuďom na Slovensku. Hlavný problém je v tom, že Slovensko opúšťajú vzdelaní ľudia. Verím, že tak ako mne to vadí aj Vám. Čo sa s tým dá urobiť? Iba jedno jediné. Zmeniť Slovensko. Vy sa možno tešíte ako si Vaše dieťa našlo dobrý džob v Anglicku, Nemecku, len nezabudnite na to, že pokiaľ nezmeníme veci na Slovensku k lepšiemu, to dieťa sa Vám stratí. Ono už nikdy ten náš tunajší spoločenský bordel neprijme za svoj a ostane tam, kde vládne demokracia, sloboda a poriadok.