Ján Luterán

Rok 90 je úžasný, šialený, neskutočný, dobrodružný mám doma tri krásne detičky, trpezlivú manželku a konečne sme sa oslobodili spod totalitnej nadvlády komunistov.

Začína sa sloboda, som pripravený, nabitý energiou, eufóriou, teraz sa nám istotne podarí veci zmeniť tak, aby sme sa ako spoločnosť i občania pohli dopredu.

Veci sa ale odrazu sypú ako lavína a berú všetko, 1.1.1990 sa Gottwaldov mení na Zlín a v ten deň istý deň Havel prepustí z väzníc 30 000 ľudí a grázlov. 1.2. sa ruší ŠTB.

V našom podnikovom VPN prepustenie grázlov logicky vyvoláva negatívne nálady, kritiku, nič sa s tým nedá robiť, udalosti zo dňa na deň cválajú ako o život.

Košická odbojná vetva VPN chce odvolať riaditeľa a všetkých komunistov vo vedení firmy, lenže nikto nevie, ako to urobiť a tak vzniká smiešna situácia.

Riaditeľ i ostatní komunisti na vedúcich postoch čakajú na vyhodenie, sú s tým zmierení, chodia za nami pýtať sa, čo majú robiť, pričom my máme roboty vyše hlavy i ďalšie aktivity.

A tak sa bývalí komančovia navzájom radia, nás otravujú, majú čas na pikle, veď sú rovnoprávni občania, v rodnej strane nie je ani jeden a komunisti akoby nikdy neexistovali

Ani jednému komunistovi sa neskrivil vlas na hlave, každý je na svojom poste, nič sa nemení, Vigač z VPN Košice kričí, že vedenie VPN v Blave kolaboruje s komunistami.

Samozrejme, má absolútnu pravdu, no akoby nevidel fakty, Havel je prezident, všetko okolo neho, jeho samotného i amnestiu riadia staré komunistické štruktúry, to sa volá porozumenie.

Ja tomu rozumiem, vidím to sám na sebe, tu ma posielajú na odborový zväz pracovníkov spojov, tu na VPN do Bratislavy, tu sa ozvú z KDH v Košiciach, to sa nedá zvládnuť.

Navyše sa medzitým SSO pretransformovalo na Demokratickú stranu a núkajú mi akýsi vysoký post vo vedení a ja vysvetľujem, že na to nemám čas a nechcem byť v politike.

Odrazu som ale v podnikovej rehabilitačnej komisii za VPN, pri mne bývalý komunista a ešte jeden chlapík z ROH, od komunistov vyhodený po 68 a tak rehabilitujeme.

A je mi z toho zle, keď vidím tie premárnené ľudské osudy, skrivodlivosť, komunistické svinstvo, ale zároveň to vnímam ako niečo, čo bolo a teraz to treba dôstojne prekonať.

Šikovný inžinier, ekonóm verejne odsúdil okupáciu v roku 68,  bol vyhodený, pracoval ako robotník, bol tým navždy poznačený, trpeli jeho deti, celá rodina, čo tu my vieme rehabilitovať ?

Technik, ktorý v 68. zvesil ruskú zástavu z vysielača napriek odbornosti, šikovnosti nemal nikdy šancu využiť svoje znalosti, vedomosti a keď vidím plakať chlapa, tiež plačem s ním.

Personálne oddelenie vrátilo každému spisy a keď čítam tie primitívnosti, vravím si, Bože, vďaka, že už to nebude pokračovať, červení žili iba zabíjaním, špehovaním, ideológiou.

Veci sa našťastie hýbu dopredu, je máj a namiesto sovietskeho programu konečne spúšťame televízny program OK3 a aj susedia v paneláku prekonávajú strach a odrazu počujem neskutočné veci.

Najbližšia suseda mi vysvetlí, čo všetko ona zažívala, keď som ja už mal satelitný príjem a potom som išiel na Západ, agenti u nej sedeli doma, vyzvedali, sliedili, či vraj nábytok nepredávame atď.

V Blave máme stretko z výšky po 10 rokoch, je úžasné, prišiel aj môj obľúbený profesor Petrik, šéf katedry, máme dlhokánsku debatu, obaja rodáci z Košíc a strašne sa zaujíma o situácia v Spojoch.

Na konci debaty ma šokuje, či by som nešiel robiť dôležitý post na Federálne Ministerstvo Spojov, má ponuku na ministra, je to veľmi lákavé, ale musím to odmietnúť, nedá sa, nič nestíham.

Dostali sme mladomanželskú pôžičku 150 000 Kčs, začíname budovať dom a ja neviem kam skôr skočiť, ak mám kúsok voľného času, montujem satelitné súpravy a zasa študujem ako blázon.

U nás vo firme je obrovský potenciál ľudí, meracích prístrojov a techniky, navrhujem venovať sa moderným technológiám, chcem školiť ľudí, pripraviť ich na konkurenčné podmienky, ktoré nastanú.

Kým my riešime, študujeme, vymýšľame, medzitým staré štruktúry v Bratislave ovládnu firmu, pri konkurze na riaditeľa východnej vetvy skončím ako druhý a beriem to ako férovú súťaž.

Ani mi nenapadne hľadať súvislosť s tým, že na prvom mieste skončil bývalý komunista, absolvent VUML, člen VPN, ktorý pri svojom podpise mal hviezdičku a alibistické pripomienky na celú A4.

Príde za mnou Vigač z VPN Košice a že som blbec, či nevidím čo sa deje, ako sa znova komunisti derú k postom, sú vo VPN, či im necháme firmu len tak ukradnúť a či s tým nič neurobíme, však nám ukradnú aj štát.

To už bolo po voľbách, zvíťazila VPN, druhé bolo KDH, za ňou SNS a to ešte normálni červení komunisti dostali takmer 15 percent, čo bol neskutočný traumatizujúci negatívny poznatok.

Začínal som toho mať akurát dosť, navyše začiatkom augusta sa mi telefonicky ozval minister Petrík z Prahy a znova, či neprídem, sú problémy, cíti sa ako medzi mlynským kameňmi, tak som mu sľúbil aspoň napísať.

Aj mi ho bolo ľúto po tom, čo mi povedal, lebo on ako vysokoškolský profesor odrazu vpadol do chaosu, v ktorom nemal praktické skúsenosti a každá z rôznych strán mu dávala odlišné informácie.

Rýchlo som zosmolil list, za ktorý sa mi ešte telefonicky poďakoval a rovnako ako on som uvažoval, či už nie je čas vypadnúť do normálneho života bez politiky, kde stačí len um a šikovnosť.

Aj som to doma predniesol, keď ale manželka počula, že chcem odísť z firmy a podnikať naplno, skoro dostala infarkt, či nás to uživí a nech myslím na tri deti, výstavbu domu, pôžičku, ona s tým nesúhlasí.

To už naša nová ČSFR vymyslela malú privatizáciu a tak sme sa všetci začali zamýšľať, kam tie naše kupónové knižky investujeme a ako všetci zo dňa zo dňa na deň získame majetky, ktoré nám červení ukradli.

P.S.

    S komunistami sa dá veľmi ťažko bojovať, majú predstih, prešli masovými vraždami, totalitou cez ŠTB, KGB, VUML a dnes im stačí kádrový profil, peniaze a vedia koho a kedy ako “ motivovať“ v SKG 2013.