Prešovská stanica 1980, rodičia plačú, naivní sa radujú, dúfajú že z ich podgurážených synkov vojna vykreše mužov, ja smerujem do Serede.
Sereď nás absíkov sústredí do akéhosi skráteného prijímača, na poschodových posteliach je nás v miestnosti 60 a šaškáreň trvá asi dva týždne.
Podľa toho, aké IQ má dozorčí lampasák, tak sa predvádza pred pomocníkmi DDŠkárom a mazákom, chodia otravovať v noci, alebo nadránom.
Odchádzam za veliteľa čaty do kurzu chlapcov, ktorých budeme školiť na DOKU a KN, to je dozer kolový a kolový nakladač, také obrovské mašiny.
Hmotnosť 30 ton, dĺžka 10m, v kolesách elektromotory, lyžica naberie 3 kubíky, spotreba v pohybe 30l, pri práci 80l, výroba Čeko a DDR.
Hovorím si fajn, otec bol špecialista na také stroje, uvidíme, veliteľ roty npor.Porejt je Moravák, snáď to tu nebude také hrozné ako sa vravelo.
Ubytujem sa, zoznámim sa s absíkom Milošom na vedľajšej posteli, ten sa celý čas drví angličtinu ako divý pomocou textu z pesničiek Beatles.
Vysvetlí mi, že sa mu nepodarilo zmiznúť, po vojne chce za každú cenu preč z tejto pakárne a nemyslí tým Sereď, ale celú republiku.
Je tu už dva dni, je zbehlý, dobre informovaný a vysvetlí mi, ako tu v Seredskej pakárni fungujú vzťahy lampasáci-absíci-mazáci-zobáci.
Lampióni cez deň hrajú akože vojnu, slobodní majú služby, ostatní utekajú k manželkám, chcú pokoj a večer začína vojna mazákov a zobákov.
A čo my absíci, no my sme tu na to, aby tu zostal aspoň niekto s normálnym rozumom, kto lampiónom vyrába plány, kreslí, učí a všetci nám závidia.
Ďalej mi vysvetľuje, aby som sa nemiešal do šialených vzťahov, ktoré tu panujú, zachoval neutralitu, čo videl je pod ľudskú dôstojnosť.
Mazáci si vychovávajú zobákov sereďským spôsobom chytania červenej do ešusu s následnými zvrhlosťami, posluhovaním, dodávaním proviantu atď, atď..
Chytanie červenej je nástup do radu, pravá ruka s vystretým lakťom drží ešus pod nosom, ľavá si dá do nosa a podľa rýchlosti zachytenia krvi je odmena i trest.
Mazáci si vytipujú svojich prisluhovačov a „sráčov“, ktorých budú spoločne celý rok buzerovať, týrať, okrádať a všetci to berú ako samozrejmosť.
Ak by sa aj našiel niekto, kto by sa nechcel podvoliť, mazáci majú osvedčené metódy, tma, deka a mláti do Vás toľko rúk a neviete od koho.
Miloš tvrdí, že všetkým to vyhovuje, zobáci sa tešia, ako to o rok vrátia zobákom, keď budú mazákmi a o tom je komunistická vojna pakáreň.
Zoznámim sa s chlapcami v čate, sú od Prahy po Humenné, velitelia družstiev slobodníci, hovorím s nimi na rovinu, tvária sa, že mi rozumejú.
Ako absíci máme asi naozaj výhodu, sme tu iba na rok, sme omnoho starší, máme niečo za sebou, nerobí nám problém veci odborne vysvetliť.
Väčší problém je drezúra, lampasáci v prápore medzi sebou súťažia, odborné skúšky sú dôležité, veliteľ práporu chce perfektné pochodovanie.
Na buzerplaci sa dvíhajú vystreté nožičky v kanadách,lampasáci revú ako diví, kým sa im nezdajú šíky rovné a hlavy vystreté pri pozdrave tribúny.
O týždeň zažívame to, čím je Sereď slávna, na buzerplaci sa uskutočňuje verejná degradácia poddôstojníka, ktorý v opitosti nožom ťažko zranil kuchára.
Podplukovník má predslov, vyzve k degradácii, a je to do plaču i smiechu, k slobodníkovi pripochoduje nadporučík, chytí za výložku, trhá, kmása a nič.
Jednoducho, slobodník bol tintítko, výložky boli dobre prišité a tak slobodník doslova lietal vo vzduchu dopredu dozadu, kým sa akt degradácie ako-tak vydaril.
O vyspelosti komunistickej armády Sereď najlepšie svedčí akcia STOP, zameraná na trabanty a posádky, ktoré tvoria nepriateľskí agenti.
Neďaleká križovatka je naschvál, alebo jednoducho len tak blbo komunisticky značená, že tu do slepej uličky musí zablúdiť trabant, wartburg z NDR.
Na takýto útok je naša komunistická armáda perfektne pripravená, má dve brány a pri nich rampy cez cestu, príde trabant, rampy dolu a je v pasci.
Je mimoriadka, čaká sa na tajného podplukovníka v čiernych okuliaroch, vie čosi nemecky, zisťuje, zapisuje, dusí aj hodiny tých chudákov a je dôležitý.
Mám obrovské šťastie, na rotu k nám prídu dvaja z DDŠ, čo je dvojročná dôstojnícka škola,tí vojnu žerú ako diví a sami sa hlásia do akejkoľvek služby a ja už nemusím.
Na Vianoce som vďaka nim dostal opuščák a svokor ma informuje o neuveriteľnom štrajku v Poľsku, Solidarita vydáva vlastné noviny, štát obmedzil cenzúru.
Rok 1981 vyzerá byť rokom poľskej nádeje, Maďari 56, Pražská Jar 68, to všetko ruskí komunisti utopili v krvi, Poliakov je omnoho viac, bratia v Solidarite by to mohli dokázať!
P.S.
Slovenská Komunistická Gubernia 2013 to sú dva svety, jeden komunistický vyznávaný všetkými straníckymi centrálami od ľavice po pravicu a svet ľudí mimo tejto špiny.
Pravica je komunisticky, akože menej zafúľaná, pritom je len lepšie nafarbená, vyznáva však rovnakú stranícku, úradnícku bandu, posty a kšefty stranou dirigované.
Ľavica je komunisticky odkojená a zafúľaná až po uši, má základ v ŠTB, KGB a VUML a je čoraz arogantnejšia, keďže nemá strach, má svojich sudcov, prokurátorov.
Ľavica a pravica robí len divadlo pre TV divákov a inak si vzájomne neublížia, pre nich sú najdôležitejšie len kšefty, ktoré pripravujú pre kumpánov v pozadí.
Čo je dnes komunizmus, všetko, čo občanov Slovenska okráda o peniaze, čas, ilúzie cestou straníckej a úradníckej mafie, o skutočnej mafii nehovoriac.
Je možné dnešný špinavý politický režim nehodný Slovenska 2013, člena EÚ zmeniť k lepšiemu, bez kecov o tom, že na to treba ďalších 20 rokov ?
Dá sa to len vyspelou občianskou spoločnosťou, ktorej každý občan na minimum eliminuje vplyv komunstrán na seba samého a tak i na život spoločnosti.
Luteranjaning,ty si chorý človek. ...
Peter, nerozmýšľaš nečítaš - ...
mas to zariadene celkom dobre. Pošmakni... ...
Neotravuj, mala si ísť za kaplánom, ...
Do šmolkov choď nadávať svojim ...
Celá debata | RSS tejto debaty