Ján Luterán

Totálne som ich negoval.

Vždy keď ma prenasledovala reklamná prezidentská úderka, statočne som odolal.

Darmo mi kandidáti posielali osobné listy, pozvánky, ponuky a reklamné televízne šoty.

Všetko som trhal a ignoroval tie ich “ špinavé drogy“.

Som ja ale slaboch.

Včera som sa nechal nachytať.

Prepínam kanály smerom k Barcelone a Messimu a tu narazím na akési čudo.

Chlap pod hradom v Blave emotívne volá občanov, obrovská vlajka sa vlní na stene a verejnoprávna kamera nakúka do veľkého okna na hrade.

V okne malá postavička, približuje sa, strih šminkne na druhú kameru a už sme vo vnútri a „doma“.

Chlapík sa „ladne“ presunie ku kecpultu, oproti nemu 5 kandidátov, jeden krajší ako druhý, to muselo byť šminiek !

Našťastie, od tej silnej „dávky“ som odpadol a celý cirkus išiel mimo môjho vedomia.

Keď som sa prebral, jedna vec mi nešla do hlavy.

Dobre, tak verejnoprávna hlásna trúba mala svoj hviezdny čas, keby za naše peniaze chcela, mohla ten hrad snímať aj z vrtuľníka, či ISS.