Ján Luterán

Rok 88 začínam podaním žiadosti o devízový prísľub, chcem navštíviť výstavu HIT 88 Viedeň a hlavne získať profesionálne LNB do paraboly.

Príjem z družice Intelsat V 60 E už mám dlhšie, je to neskutočný zážitok, problém je so stabilitou amatérskeho LNB, obraz je nutné často dolaďovať.

Šanca na devizák začína byť reálna, komunisti majú strach, to je vidieť na našich červených, začínajú si hovoriť, čo keď nám to celé rachne, čo potom ?

Husák odstúpil, Jakeš vyzerá ako ľudový šaško, spoločnosť vrie, komunisti slabnú, po rokoch žiadostí a sťažností mám reálnu nádej, systém skapína.

A zázrak sa potvrdzuje, dostávam devízový prísľub, Bože, roky v nás dusili, gniavili, ničili slobodu, demokraciu a konečne je šanca vidieť svet na vlastné oči !

Výstava HIT 88 je v septembri, okamžite začínam prípravy, zháňam podrobnú mapu Viedne, Mníchova, rozpočítavam financie, sakra treba ďalšie doláre.  

Pôsobím teraz na OSR v Prešove, riešim RR trasy a družicové spoje, na Šibenej Hore realizujem kompletnú akciu ÚPST, sovietsku TV cez družicu a vysielanie.

Po technickej stránke je to výzva, je mi smiešne, pre koho to je, veď v Prešove ruskí vojaci nie sú, aha je to pre Rusov z Robotu a miestnych Rusov vo funkciách.

Všetko funguje, pri štúdiu ruskej dokumentácie si dokonale oživím ruštinu, keby tu bol Gorbi, tak ten prehnitý komunizmus spolu nakopeme a vykopeme na večné veky.

Bože, asi mi šibe, veď ja sa tu pomaly spolieham na komunistu najvyššieho červeného z Moskvy, že urobí poriadok v tyranii, ktorú nastolili jeho roduverní ?

Je to úplné idiotstvo, šialenstvo, chaos, keď sa z vysielania UPST dozvedáme, že komunistickí papaláši v ČSSR, NDR a Rumunsku kujú pikle proti Perestrojke v ZSSR !

Je to neskutočné, ešte sú tu okupačné ruské vojská a my s úžasom pozeráme ruský komunistický program, oproti nášmu revolučnejší a prezradí viac aktualít ako Západný.

Chvíľku to vyzerá tak, že Západ je Gorbiho aktivitou zaskočený, nečudo, musia byť opatrní, všade, aj u nás sú rozmiestnené atómové zbrane a komanči sú nevyspytateľní.

Už sa to ale sype, Dubčeka talianski komunisti milujú, volajú, Rusi odvážajú atómové zbrane, červení vyhadzujú starých, prichádzajú Mohorita, Štěpán, len Biľaka nie a nie vykopnúť.

V marci je sviečková demonštrácia v Bratislave, komunisti, ŠTB, milicionári zúria, bijú obuškami, kropia vodou, vytláčajú ľudí, strach komunistov rastie, sú len zvery hlúpe, primitívne.

Skutočná sloboda je ešte veľmi ďaleko, 26.4. zomiera vo väzení 35 ročný politický väzeň Pavel Wonka, pred dvomi rokmi sa snažll ako prvý nezávislý kandidovať do volieb, zatvorili ho.

Červené zvery ho utýrali, na pohrebe sú tisíce ľudí, veľvyslanci západných krajín a dokonca i štáb televízie ARD, všade sú agenti ŠTB, našťastie vďaka ARD si nedovolia zasiahnúť. 

V robote mi kolega inžinier Luboš oznamuje, že sa lúči, po rokoch má zájazd do Jugošky, už sa nevráti, má to nasmerované do Ameriky, kde už je dva roky Gulka z Prešova, pomôže mu.

Prekvapí ma ďalší kolega inžinier Ďulka s tým, že tiež má devizák, či by nemohol ísť so mnou, vie vybaviť vo Viedni ubytovanie, nevie jazyk a chce tiež LNB, je to zvláštne, ale OK..

Luboš bol bývalý lampasák,doslova šialenec, z vojny sa dostal tak, že jeho príbehy o tom, čo pre to robil a stváral, by mohli byť na film v Hollywoode, do Ameriky sa perfektne hodí.

Luboš s Ďulkom sa ako prví dvaja inžinieri pridali ku mne do SSO, Ďulka je ale pre mňa tak trocha záhada, neriešim to, prispeje na benzín, vybaví ubytovanie vo Viedni, to je fajn.

V júni ma manželka šokuje otázkou, či som kúpil toaletný papier, v obchodoch nie je, to snáď nie je pravda, ale je, Harmanec vyhorel, ÚV KSČ naháňa toaleťák v Rakúsku, v Číne, červení končia !

21.8. je veľká demonštrácia na Václaváku za odchod Rusov, za slobodné voľby, pluralizmus a dodržiavanie ľudských práv, nabehnú jednotky bezpečnosti, majú červený amok, 100 ľudí je zadržaných.

V septembri sme už v Bratislave, prespávame v hoteli Carlton, skoro ráno raňajky, smer Petržalka a čaká nás vysnívaný Západ, najprv vojenská kontrola, samopaly, môžeme ďalej.

Na hranici je pred nami jedno jediné auto z NSR, všetko majú vyložené, colníci v aute otvárajú, rozoberajú čo sa len dá, trvá to asi hodinu, do frasa, kde sme to schovali tie doláče ?

Je rad na nás, všetko von, komunisti kontrolujú pod čalúnením, v motore, rezervu, našťastie ju nemusíme rozobrať, tvária sa nepriateľsky, myslia si, ešte im naposledy ukážeme emigrantom.

Bože, konečne Západ, ten pocit sa ani nedá opísať, cesty sú úžasné, domy sú krásne, všetko je čisté, upravené, vedeli sme, čakali sme to, skutočnosť je ale ďaleko nad očakávania.

Miloša sa pýtam, človeče a kde sme to vlastne schovali tie doláče, od strachu som aj zabudol, lebo toľko miest sme zvažovali, našťastie, boli dobre schované v rúrke od stanu.

Vo Viedni nás čaká Svetlana so synom Vladanom, sú z Jugošky, mimoriadne milí a ochotní, ubytujú nás, hneď odchádzame do Prátru, tak tomu sa hovorí iný svet, kde ľudia normálne, pokojne žijú.

Ďalší deň je môj vytúžený HIT 88, som vo svojom živle, zbieram prospekty, hovorím s ľuďmi, vo firme Fuba sa zoznamujem s pánom Krautschneiderom, je zo Slovenska vo Viedni od 68.

LNB Fuba je tu neskutočne drahé, dáva mi adresy na predajne vo Viedni, tu ale budú ceny vyššie, najlacnejšie sa dá kúpiť v Mníchove tam ho dostanem aj za polovičnú cenu!

Z výstavy mám nemecký štvorstranový čiernobiely časopis o telekomunikáciách, žasnem ako to môžu predávať za 4 marky, chlapík v stánku vraví, tu je to za jednu, to je cena informácií !

Ďalšie štyri dni chodím po Viedni s mapou v ruke cca 25 km denne, Miloš chcel ísť silou mocou so mnou, to by ma brzdilo, nesúhlasím, chodím od jednej SAT predajne k druhej, je to úžas.

Bývame v centre, cesty si vyberám tak, aby som videl čo najviac pamätihodností, každý deň prechádzam cez Mariahilferstrasse a to je zážitok, vidieť život, obchody, ľudí, reklamné finty.

Pobyt vo Viedni sa končí, Svetlane, Vladanovi dávam darček, veľkú vázu ,český krištáľ, sú unesení, ďakujeme im za všetko a mňa to už ťahá smer Mníchov, najprv ale Alpy a Salzburg.

Na diaľnici parkovisko, ľudia k nám prídu, debata, ponúkajú pivečko, pohoda, z parkoviska ideme na rodinnú farmu, tu je neskutočný život, na parkovisku postavíme stan, to je sloboda !

Ďalší deň môj Fiat 125 P stúpa vysoko do Álp, scenérie ako rozprávka, máme piknik pri jazere, pozorujeme potápačov, slniečko, pohoda, prídu ľudia, debata, ste z Čeko, zupéér.

Zasa diaľnica, parkovisko,stretnutia s ľuďmi, všetci sú milí, ochotní, v pohode, žiadny stres, noc je za nami, vyrážame do Salzburgu, hrad, sú dni Mozarta, hudba v parkoch, je to neskutočné.

Večer hľadáme miesto na nocľah, ideme von z mesta okolo rodinných domov, otvorené brány, chlap, skúsim či sa nedá stanovať na dvore, pýtam sa anglicky, chlap volá maďarsky do domu.

Pýtam sa maďarsky, je vyhrané, žiadny stan, oslava, večera, spíme ako králi, ďalší deň sa ide na pivo, ochutnávame syry, hodujeme, Zoltán mi už vybavuje robotu, Ty len zostaň, nechoď ku komunistom.

Mám rodinu, dve deti, nedá sa, rodina príde, pozri aké tu sú možnosti, Zoli mi ukazuje, čo dosiahol za pár rokov, je mi ľúto, nemôžem, ďakujeme, prijmite darček, našťastie obdivujú český krištáľ.

Ráno smer Mníchov, hľadám Landwehrstrasse, parkujeme, sat predajńa, majú vytúžené LNB, cena je dobrá, chcem aj počítač Atari, chýbajú marky, čo teraz, treba použiť rezervy.

Neďaleko je benzínka, mám zopár fliaš ruské Igristoje, veľkú krásnu misu krištál, hanba, nehanba, šéfovi vysvetľujem nutnosť predaja, ten je nadšený, núka mi viac než som čakal a plnú nádrž.

Je to super, mám všetko, čo som potreboval , teraz kde prespať,  je večer, pravé svetlo hapruje, zahnem do uličky, rýchlo stan, únava, spíme ako zabití a ráno sa budíme priamo pri olympijskom štadióne.

Ideme domov, na hranici Nemci pohoda, ani nekuknú, naši ako divé zvery, vitajte v komunizme, všetko vyložiť, zapisujú, špekulujú, vadí im počítač, musí sa prihlásiť do 3 dní, inak je to defraudácia.

Doma prvá vec inštalujem LNB a je zázrak, obraz je krásny, stabilný, pozerám Nemcov a zabúdam, kde som, v akom marazme, neviem si zvyknúť, ale komunizmus nedá, treba ísť prihlásiť počítač.

A už to začína ako obvykle u debilov komunistov, podpísujem prehlásenie, že svoj vlastný počítač nescudzím, čo to je za idiotstvo, no, dva roky nesmiem počítač nikomu predať, vitaj komunizmus.

V práci máme útvar obrany, to sú perfektné fleky pre starých podplukovníkov, jeden pije ako dúha, ďalší dvaja si dávajú pozor a tiež dávajú pozor na nás ostatných, keby niečo, tak nič, prípadne deco vodky.

Jeden úctivo príde a že treba vyplniť tlačivo, kukám na debilné otázky a píšem, stretol som cca 500 ľudí, vymieňal som si s nimi odborné informácie, mená nepoznám, ubytovanie- stan a ďalšie bla, bla, bla…

Podplukoš príde s prosíkom späť a že či to takto môže poslať ďalej, no veď samozrejme, všetko je tam pravda a čo sa na výstave pýtate cudzích ľudí v stánku, na náboženstvo, plat, stranu a stolicu ?

Komunisti ešte zúrivo kopú, v novembri Biľak ide za Honeckerom a verejne kritizujú Gorbiho a Prestavbu, nepomáha, 10.12 je prvá povolená demonštrácia v Prahe, 3000 ľudí spieva s Kubišovou hymnu.

16.12. je prvá fáza reálneho konca komančov, pochopili, že je zle, vypínajú rušičky Slobodnej Európy, Hlasu Ameriky, Vatikánu, BBC, Deutsche Welle, Deutschlandfunku, v éteri skončilo komunistické svinstvo.

Vianoce prežívame v kruhu našej krásnej rodiny s vierou, že tie nasledovné budú skutočne slobodné aj v každodennom živote, milióny totalitou zabitých a útrapy živých sa raz a navždy musia skončiť.

P.S.

     Slovenská Komunistická Gubernia 2013 je fenomén kde červení papaláši umne zasahujú do mysle ľudí, ovládajú ich bludmi, popritom tunelujú štát, nepohodlných likvidujú ekonomicky, ak treba mafiánsky.

     Môže štátik SKG existovať v EÚ bez odozvy, pri všetkých tých do neba volajúcich nevyšetrených zločinoch, vraždách, no môže, globálna mafia to hrá naprieč, akurát náš polický hnoj, súdnictvo, polícia…

     Všetci občania SKG sú zasiahnutí cieleným červeným vírusom, že nič nerobia, tolerujú komunistické svinstvo myslenia a konania tých HORE, ktorí štát akože RIADIA na pokyny z centrál GORÍL ?!