Je rok 1975 a dedo napriek intenzívnemu rušeniu Hlasu Ameriky a Slobodnej Európy začul správu o Helsinkách 1975 a pripojení sa ČSSR.
Otec povedal, že to komunisti nikdy nepodpíšu, lebo sa majú ako prasce v žite a predsa si ten raj sami pre seba nezrušia, kto by na nich otročil.
Ja to vôbec neriešim, o chvíľku je maturita, komunisti nás nezaujímajú, technické novinky chodím obdivovať do Tuzexu a zháňam kalkulačku.
Otec spolužiaka bol v Paríži a Vlado ho nahovoril, aby mi poslal pohľadnicu s krásnym „dvojnohým zajačikom“, ktorý mal čiastočne odhalený zadoček.
Pohľadnica normálne dorazila poštou a komouši nechutnú „pornopohľadnicu“ nezhabali, poštárka, mama, susedia a ja sám sme boli z toho úplne mimo.
Doniesol som ju do triedy a Vlado nám za účasti triedneho profesora sprostredkoval otcove zážitky v Paríži od vyspelej techniky až po život bežných ľudí.
Náš triedny bol úžasný, normálne sa s nami bavil o Západe, priamo odpovedal na otázky a zdôraznil, že vývoj našej spoločnosti máme my vo svojich činoch.
Pripomenul nám dôležitosť maturity a upozornil nás na jednu vec, aby sme si to mimoriadne dobre premysleli, než sa pre niečo rozhodneme.
Prídu k nám agenti, budú nás lanáriť na vojenské vysoké školy, nechce nás ovplyvňovať, ale majme na pamäti, nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Kto rozmýšľal, vedel čo tým chcel náš triedny povedať,dvaja spolužiaci napriek tomu podľahli.
Ja som si dal prihlášku na SVŠT EF do Bratislavy, už som to tam čiastočne poznal, minulý rok 1974 som si tam odmakal jeden mesiac na brigáde.
Robil som závozníka na nákladiaku, Pozemné stavby Košice budovali nemocnicu Kramáre a my sme na stavbu vozili materiál z firiem od Komárna po Brno.
Bývali sme v Rači a tam som po príchode na ubytovňu zažil malý kultúrny šok, alebo to bolo skôr na porazenie ?
Chlapi v spoločenskej miestnosti pozerali telku a program bol v nemčine, chvíľku mi trvalo, než som pochopil, že to je priamy príjem ORF z Rakúska !
Ako je možné, že ľudia tu v Bratislave a v okolí bez problémov pozerajú západný program, keď u nás na Východe aj rozhlasové stanice Západu rušia rušičky.
Jarda, závozník ako hora, ruky lopaty mi to vysvetlil jednoducho, Poslyš Jendo, tady je Západ a Vy jste blbý Východ na čele s tím Vašim krejčíkem Bilakem.
Proste Blava, to bol svet bývalého kapitalizmu, ako predmostie Viedne s električkou a komunizmu, ktorý budoval ostnaté drôty a strážne veže s guľometmi.
Do mňa ako do špongie nasiakali všetky tie neuveriteľné informácie, obrazy, zážitky a aj Jarda bol nakoniec kamarát, ktorý mal viac rozumu ako komunisti dohromady.
Z Bratislavy som si priniesol okrem nejakých peňazí aj Financial Times, ten som našiel v PNS v uličke paralelne pod Tuzexom pri predajni Opus.
Boli to obrovské noviny, možno 50 stranové na tenkom papieri do ružova a v angličtine písali o všetkom, čo sme dovtedy nevedeli.
Priniesol som ich do školy, všetci sme tie noviny obdivovali a ja som tam objavil inzerát na predplatné Playboya.
Počuli sme o tom, nevideli sme to a my slušní chlapci sme sa doberali, či by tam neboli ešte krajší zajačikovia ako z pohľadnice v Paríži.
Prídem domov a hovorím si, urobím chlapcom radosť, vyskúšam, ako veci fungujú, zobral som papierových 20 Kčs, vložil do obálky a priložil list v angličtine.
Vo Financial Times som našiel Váš inzerát, posielam Vám peniaze v kurze dolár/koruna prosím o zaslanie jedného výtlačku na adresu…
Uplynul mesiac, sme štyria spolužiaci na chate u Ervína v Družstevnej pri Hornáde a celý týždeň od rána do večera sa učíme ako diví na maturity.
Je piatok poobede a už toho máme akurát dosť, keď sused z Košíc prichádza autom a vraví mi, volala mama, ak môžem, mám už ísť domov.
Doma ma čakal úhľadný nerozbalený balíček A4, podľa adresy odosielateľa časopis Playboy.
Otec vraví, len či tam nebudú nejaké prasačinky, aby nás tajní zasa nevolali na výsluch ako za Costu Cordalisa, máš už 18, otvor si to Ty sám.
Aj som sa hanbil, ale tie obrázky tam boli naozaj krásne, doslova umelecké a rozkladací plagát v strede, tak ten bol doslova unikátny.
Maturity dopadli veľmi dobre, sedíme na schodoch pred vchodom do školy, Ervín nás fotí, máme dlhé vlasy ako Beatles, je sloboda a my chceme tvoriť nový svet.
Svet komunizmu akoby pomaly skapínal a ja idem na prijímačky na výšku do Blavy, mesta na Západe, kde sa neruší rakúska televízia.
Nebojte sa, pokračujem.
Nanajväčšie prasce v žite sú ...
smečuj:-) ...
Fabo co je na tom na prasknutie ? zatial... ...
Takmer polovica všetkých Európanov ...
A kto by poton ostal? Sokol,arcibiskupovia,biskupovia.............. ...
Celá debata | RSS tejto debaty