Ján Luterán

Náš riaditeľ ZDŠ, komunista, alkoholik, keď sa dobre napije, je vo svojom živle, všetko organizuje a pri hodinách dejepisu nezabudne vždy pripomínať nebezpečných a zradných imperialistov, ktorí len čakajú na príležitosť.

Už je to folklór, všetci sme si zvykli a ako také opice masovo nacvičujeme na Odborárskej ulici slávnostný pochod k víťaznému Októbru a riaditeľ v čele vykrikuje heslá.

So Sovietskym zväzom na Večné časy, Hurá, Hurá, Hurá !!! 

V tej mase a pri množstve promile riaditeľa sa ale ešte dá kolaborovať a zopár starších žiakov tam vzadu vždy z iného miesta o dušu zarevú Chujá, Chujá, Chujá.

Smejeme sa ako diví, súdružky učiteľky sa tvária, že to nepočujú, dobre vedia, že s masou si neporadia a súdruha riaditeľa alkoholika by viaceré najradšej v lyžičke vody utopili.

V detskej  hlave si zapisujem, že komunizmus je v podstate chaos, cirkus, kde opilci, šialenci, fanatici, hlupáci vládnu a normálne kultivované súdružky učiteľky s tým nič urobiť nedokážu.

Normalizácia ďalej funguje, chodievame robiť špalier na cestu súdruhovi Brežnevovi a Husákovi keď sa ruskými korábmi Zil rúti kolóna smerom na Duklu popri fontáne pri Mieri.

Ešte aby som nezabudol, otvoril sa nám nový Prior s pohyblivými schodmi a sklenenými stenami, schody chránia pred nadmerným použitím príslušníci VB a okolo stien boli cez noc vojenské skriňové V3Sky, aby ich čakajúce davy cez noc a pri otvorení nepretlačili.

Dokonca aj moja babka zo Šace sa prišla pozrieť na to čudo, dedo to odmietol a smial sa, že komunisti sú za opicami, jeho 5 súrodencov v Amerike mu o takomto zázraku písalo už pred tridsiatimi rokmi.

Deda som obdivoval, mal rádio s magickým očkom a neustále počúval Hlas Ameriky a Vatikán.

Súrodenci mu pravidelne v obálke posielali pár dolárikov a odrazu sa stala galiba.

Namiesto dolárikov bol v obálke len šek na bony, dedo komunistov znenávidel ešte viac, veď kto to kedy videl otvárať súkromnú poštu a kradnúť peniaze !

Otec mu na to vždy povedal len jedno, banda komunistická tá môže teraz všetko, raz sa im to ale spočíta.

Do zahraničia sa prakticky nesmelo, raz sme išli do Miškolca vlakom a colníci nám prehliadali tašky i vrecká a otec mal v náprsnej košeli nejaké forinty navyše, bol cirkus ako keby tí komunisti našli atómovú bombu.

Komunistická normalizácia v praxi znamenala držať hubu a krok, pozerať jeden TV program, našťastie oco urobil ozrutnú anténu na Tokaj a tak máme aj Maďarov, ktorí akoby boli viac k Západu.

U nás sa nesmie vytŕčať z davu a keď nie je toaletný papier, nastrihajú sa kúsky novín Pravda a tie treba pred použitím riadne pomuchľať.

Komunizmus je úžasná vec, jedni ľudia ksichty papalášov milujú a iní si nimi z.. utierajú, alebo žeby komunisti mali tajné prídely na toaleťák ?

Dedove americké obálky ma fascinujú, začínam zbierať známky, najkrajšie mám San Marino, posielam listy firmám do Nemecka, prichádzajú mi úžasné farebné prospekty, objavujem nový svet a ten detský komunistický už našťastie neriešim.

Detské časy sa skončili, v roku 1971 nastupujem na SPŠE v Košiciach a ihneď prvý deň je zaujímavý.