Slovensko ? Krajina, kde komunizmus zneužíva ľudí pod vlajkou EÚ v roku 2013 ! ( 3 )

Je 21.8.1968 ráno cca 04.00, mám 12 rokov  a sme s mamou, otcom a sestrou v Lysej nad Labem pri vojenskom letisku a budím sa na krik a veľký hukot.

Sme na návšteve u Atillu, on je vojenský pilot, dospelí pobehujú v chaose a čosi vykrikujú o akejsi vojne.

Pozriem sa cez okno a tam hučí kolóna tankov, obrnených vozidiel a na letisko sa znášajú obrovskí tmavou čierňavou okrídlení vtáci.

Náš súdruh riaditeľ ZDŠ bol alkoholik, veľký komunista, smiali sme sa z neho na hodinách dejepisu vždy keď strašil vojnou s imperialistami, ale asi mal pravdu, napadli nás imperialisti, je vojna !

O takú hodinu je už všetko trocha inak a môj detský rozum má v tom chaose ešte väčšie lečo.

Televízor hučí, dospelí sa mierne utíšili a počujem ako Atilla vysvetľuje, že letisko je okupované Rusákmi a vojenská kolóna na ceste sú Nemci, ale Východní.

Je nervózny, nevie, či si má obliecť uniformu, radí nám ostať, vyčkať čo bude, mama s otcom ale podliehajú panike, keďže vonku hliadkujúci vojaci civilom zatiaľ nebránia v odchode, len našich vojakov kamsi presúvajú.

V zmätku balíme veci, prechádzame okolo vojakov, pred obchodmi s potravinami sa tvoria obrovské fronty, všade krik, chaos, na ceste je horiaca V3Ska, mama nás súri, ja spím na nohách a sestra v jej náručí.

Cesta do Košíc nám trvala tri dni a na tie masy ľudí, na nekonečné čakanie, plač detí, nedostatok kyslíka v nadžganom priestore vlakov, na to už asi nikdy nezabudnem.

V Košiciach si ešte pamätám ako sme vystúpili na starej drevom vyrezávanej stanici a tam ruskí vojaci na každom kroku s veľkými červenými výložkami a kadejakými tvárami.

U nás na ulici Mladých Stavbárov boli heslá po stenách kotolní „Rusi okupanti domov“, tu priletí auto rozhadzuje plagáty, na križovatke pri Hornáde horí pojazdná benzínová pumpa značky Tatra.

A odrazu nad našou bytovkou nálet ruskej stíhačky tak nízko, až mi v ušiach hučí a moji starší kamaráti proti nej odbojne dvíhajú päste.

Na druhý deň je starší brat môjho kamaráta Drenčáka po smrti, pri Slovane hádzali ako partia čosi zo strechy na vojakov a on dostal dávku zo samopalu.

Môj detský rozum veci okolo seba iba eviduje, nevie však pochopiť, prečo otec doma za všetko to svinstvo viní komunistov a mama ho neustále tíši, aby z toho nebol problém.

Asi o dva dni som sa napriek zákazu vybral k Hornádu pozrieť, čo robia ryby a pri železničnom moste v Džungli vidím zvláštneho vojačika ako decko s tmavou okrúhlou tvárou, takú som nepoznal a k tomu drobné šikmé oči.

Usmieval sa, prišiel som bližšie, dal mi krabičku cigariet, také papirosky s dlhým sosákom, ja som mu dal kus chleba s maslom.

Cigy som schoval, aby otec nevedel a na druhý deň sme s mamou išli do Hanisky pri Košiciach, tam som ich tajne dal ujovi, ktorý komunistov doslova miloval a fajčil ako Turek.

Jednu si labužnícky zapálil, povedal som mu, odkiaľ ju mám, on mi vysvetlil, že tí vojaci nám prišli pomôcť, vyšiel na priedomie, odtrhol strapec hrozna a poslal ma asi 50 metrov k ceste vedúcej od železničnej stanice, aby som sa nebál a urobil čo mi povie.

O pár minút sa už valila kolóna ruských vojenských áut a na korbe plno šikmookých detských vojačikov ako ten môj od Ďžungle, strapec som hodil smerom k nim, oni sa oň doslova pobili a späť mi hodili 5 krabičiek papirusiek.

Ujo ich fajčil ako divý a vysvetľoval mi, prečo sa ich nemám báť, lebo oni mi za hrozno dajú odmenu, no na skaly by museli použiť samopal.

Mal som z toho poriadne lečo, lebo po príchode domov otec na komunistov nadával ešte viac ako predtým, jeho i kolegov v robote vyšetrovali policajti, ako to, že chceli podnikať s riadne odsúhlasenou kúpou skrińového Robura.

Nastal čas normalizácie a to bolo vidieť aj na súdruhovi riaditeľovi ZDŠ, ten znova pil ako dúha, bol v siedmom nebi a nás vyslal pred hotel Hutník robiť špalier Brežnevovi a Svobodovi.

Tí dvaja sa tam cmúľali ako diví, nás ako deti však viac zaujímal vodný potkan z malého Hornádu, ktorému pionier Karči uviazal motúz na chvost a točil s ním ako s ringišpílom a súdružka učiteľka z toho išla odpadnúť.

Otca z roboty nevyhodili, nižšie ho už zaradiť nemohli a odrazu som od neho začul nevídané veci, jeho otec, môj dedo pochádzal zo slušne situovanej rodiny roztrúsenej od Humenného cez Čiernu nad Tisou po Užhorod a nevedeli si vynachváliť Masaryka a prvú republiku.

V roku 1939 nastalo peklo, ocitli sa v obkľúčení Maďarska, nechceli, nestihli sa presunúť a dedova časť rodiny zakotvila pri Čiernej nad Tisou a otec mi odrazu prezradil neskutočné veci.

Mal vtedy iba 8 rokov, keď si ich do parády zobrali maďarskí Nyilassovci, Strana šípových krížov a tá ich v škole začala trénovať, aby boli ako mládež pripravení na boj s nepriateľom.

Zobrali ich k rieke Tise a na násype museli robiť kotrmelce do kopca, čo bolo prakticky nemožné a tak každý z nich utŕžil za hurónskeho rehotu riadne kopance čižmou.

Otec sa doma sťažoval, dedo prišiel do školy, nič to ale nepomohlo, fašisti mu rýchlo a stručne vysvetlili, že sú iba dve možnosti, dieťa zocelené výchovou, alebo kripeľ a ten  je im nanič a nech si teda vyberie.

Dedo pochopil a jediné riešenie našiel v tajnom komunistickom odboji, stal sa zakladajúcim členom komunistickej strany a príchod ruských osloboditeľov logicky považoval aj za svoje víťazstvo.

Začiatkom šesťdesiatych rokov po odhalení komunistickej genocídy dedo už dôchodca vrátil červenú knižku a povedal, že sú rovnakí ako Strana Červených Šípov a otca zaprisáhaval, aby nikdy ku komunistom nešiel.

Je to smiešne, ale otec ma ako 12 ročné decko v roku 1968 zaprisáhaval, aby som do KS nikdy nevstupoval.

Pravdupovediac, ja som ani netušil, o čom je reč, čo to vlastne ten nešťastný komunizmus je.

Nebojte sa, pokračujem.

Janko, Martinka, prepáčte, 3 roky a mafiu sme len pošteklili.

23.02.2021

3 roky od popravy Janka a Martinky si občania naďalej klamú a nenávidia sa, pričom mafii sa v podstate nič nestalo. Nahovárame si a vymýšľame hrdinov v radoch polície, ktorí odhalili, čo im dovolili a to je asi tak všetko. V radoch štátnej a klasickej mafie nezúri žiadny masový covid, sme iba svedkami novodobej frašky. Občianska spoločnosť potrebuje reštart, inak si ju [...]

SÚD SLOVENSKO NESKUTOČNE DRAHÉ TO MAFIÁNSKO. . .

06.09.2020

Janko a Martinka zatiaľ pokoj nemajú, štát Slovensko mafiáni stále ovládajú. Darmo sme si novú nádej zvolili, zatiaľ Slovensko logicky sme NEOBRODILI. Najprv koronavírus BOJ s mafiou zahatil a teraz sa už potenciál načisto STRATIL…? SÚDY mafiánske slovenské zatiaľ sa v ničom nezmenili, tak KTO určí stav VINY?! Keby to ohavné Brucho 55 rokov basy dostalo, niečo by sa [...]

Nevoľte štátnu mafiu, rakovinu spoločnosti, voľte normálnu budúcnosť.

26.02.2020

Kto mal možnosť sledovať dianie v nezákonne zvolanom parlamente a má svedomie, má logicky aj strach. Čo tam predvádzali fašisti, komunisti a nacionalisti, to nemá obdobu v normálnej spoločnosti 21. storočia. Akože lekárka v koži Hitlera, učiteľ slovenčiny do hneda neschopný vyslovovať, čítať a napuchnutý komunista. A nad tým všetkým obrovská kopa zlodejiny, nenávisti [...]

Peter Kotlár / Robert Fico /

Fico avizuje pripravenosť na súdne spory s dodávateľmi pochybných vakcín. Kotlár podľa premiéra robí užitočnú robotu

13.04.2025 18:28

Predseda vlády tiež kritizoval spochybňovanie zákona o odškodnení pokút za porušenie opatrení počas pandémie.

Dopravná nehoda

Motorkár sa medzi obcami Tovarné a Sedliská zrazil s nákladným vozidlom, nehodu neprežil

13.04.2025 17:20

Vodič nákladného vozidla bol podľa polície na mieste podrobený dychovej skúške, výsledok bol negatívny.

respekt midreport titulka

Rešpekt voči názorom nie je bianko šek, no treba si ich vypočuť. Stačí to?

13.04.2025 17:00

Rešpektovať iný názor neznamená, že s ním musíme súhlasiť. Čo je podstatou rešpektu k inému názoru?

luteranjaning

Ja, Vy, my všetci tvoríme štát. A prečo sme im dovolili ukradnúť si ho? Kvôli našim deťom, vnukom to spoločne dokážeme zmeniť! Nebojte sa slobodne vyjadriť, jedine tak sa ani 100 x opakovaná lož nestane pravdou.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 821
Celková čítanosť: 4034949x
Priemerná čítanosť článkov: 4915x

Autor blogu

Kategórie