Ján Luterán

Smer skúša čo si môže dovoliť a dovoľuje si čoraz viac. Vypúšťa prieskumné balóniky okolo koncesionárskych poplatkov a u áut už začína trestať každého, kto si dovolí kúpiť kvalitnejší motor. Pravda, to je príliš kultúrne napísané. Smer chce jednoducho výpalníckym spôsobom zabiť naraz veľa múch. Od majiteľov nových áut ukradne peniaze a pre sociálne odkázaných obyvateľov bude dobrým zbojníkom, ktorý bohatým berie a chudobným omrvinku utrúsi. A chudák motorista odkázaný na dopravný prostriedok má už bez podlostí Smeru starostí vyše hlavy. Rekordne vysoké ceny pohonných hmôt ho prakticky likvidujú a ujo zo Smeru sľubované zníženie spotrebnej dane dávno vymazal zo svojej pamäte. Smerujeme k štátom dirigovanej ideológii zabalenej do pozlátka demagógie. To funguje na vodcovi, ktorý všetko čo chce, zabalí do pekných rečičiek s odvolaním sa na odborné komisie, expertízy a iné stranícke spolky. A keď ani to nepomôže, začne strašiť Gréckom a dvojkoľajnosťou Eura. Všetky tie balamuty sú dobré na to, aby sa na Slovensku nemuseli riešiť skutočné podvody. Staré a ani žiadne. Tie by zasiahli všetkých špekulantov naprieč pravoľavým politickým spektrom. Existuje nejaké riešenie?  Možno Smeru ukradnúť totalitné smerovanie riadenia štátu? Asi ťažko. Na Mars sa nelieta, hlavného dirigenta odvolať nemožno. Jedno riešenie tu je, ukradnúť mu dirigentskú paličku. Smer by sa stratil, kto by ale nastúpil? Nikoho nevidno a tak by na Slovensko konečne mohol zavítať vodca menom zdravý rozum. To je taký, ktorý umožní malým firmám voľnejšie dýchať, zbaviť ich byrokratickej záťaže a občanov oslobodí od tisícok vymyslených povinností. To by ale znamenalo, že zdravý rozum prenikne za brány parlamentu. A to nehrozí. Dirigentskú paličku ukradnúť možno, ukradnite však 83 maniakom magické tlačidlo, ktoré im dodáva dávku eufórie spolu s nárastom konta na tabuli. No a čo zbytok do 150? Škoda slov.