Ján Luterán

Žijem na Slovensku už 58 rokov a na “ staré kolená “ premýšľam, načo sme tu žili, keď nám štát ukradla mafia.

Je nedeľa 13.7.2014 poobede, s mamou stojíme v kope ľudí pred výťahmi Univerzitnej nemocnice v Košiciach.

Je dusno v povetrí a aj medzi ľuďmi, no lebo, výťahy nikde a je nás tu pomaly aj 40 kusov.

Ideme na 13. poschodie, rozheganá mašina sa čudne kymáca a pár centimetrov od mojej hlavy sa kymácajú visiace drôty.

Pochádzajú z krytu, ktorý spodnú časť nemá, žiarivky neobsahuje, u druhého krytu to isté, len tam ako – tak bliká jediná žiarivka !

Bože môj, keď ten krám skape, nebodaj výťah s ním, nepomôže nám tu ani Raši, Paška, Fico, o Európskej Únii ani nehovoriac.

Sestra a ďalšie dve panie ležia na strašidelných, otrasných posteliach a vysvetľujú mi, že pochádzajú z Afganistanu, hoci nerozumiem ako to myslia.

No nijako, to si len tak psychologicky pomáhajú, žartujú, aby prekonali bolesť a hanbu, ktorej sú ako občianky Slovenska vystavené.

Šialené Slovensko, ľudia operovaní na chrbtici, s dvomi skrutkami v stavcoch, ležia na gume, potia sa, trápia sa a klimatizáciou je otvorené okno.

Ach jaj sestra moja zdravotná, toto Ti patrí za to, že Ty a moja 80 ročná mama ste celý život “ odmakali “ v zdravotníctve za pár šupov, neskutočná hanba !

Je 15.7.2014 poobede, rozprávam sa s Prešovčanom, ktorý žije už 10 rokov v Sydney a do nemocníc pacientom pripája televízie podľa želania.

Najprv nerozumiem, o čom to preboha hovorí, veď moja sestra je šťastná, že si mohla doniesť tranzistor, počúva pár staníc, televízor by bol zázrak.

On mi vysvetľuje, že Austrália, vláda garantuje každému pacientovi v nemocnici výber televíznych programov podľa želania.

Keď mu popisujem situáciu, ako vyzerajú naše nemocnice a starostlivosť o pacienta, neverí, nerozumie, myslí si, že si vymýšľam, žartujem.

Ja mu rozumiem, mladý človek, skončil školu, okamžite odišiel do Austrálie a slovenskú nemocnicu našťastie, videl iba pri narodení.

Po roku znova pribehol na chvíľku, lebo minule si kúpil  byt, zariadenie, a teraz prišiel skontrolovať výsledok.

Ako sa mamka trápila so slovenskými firmami a majstrami, sťaby stavebný dozor.

Spokojný veru nie je, lebo na Slovensku majstri majstrujú kadejako nekvalitne, nemajú žiadne licencie ako v Austrálii.

Rozmýšľa, či sa vrátiť na Slovensko, lebo keď je v Sydney rok, ťahá ho na rodnú hrudu a keď je tu 3 týždne, je vystrašený.

Odrazu vidí všade neporiadok, chaos, prakticky máločo na Slovensku funguje tak, ako bežný štandard vo vyspelom svete.
Som s ním v kontakte a neskôr  napíšem podrobnejšie o jeho slovenskej rozpoltenosti a pocitoch.
Ja pokukujem po Nemecku, váham, premýšľam, aby som do niečoho nepríjemného len tak “ nevhupol „.

Najprv si odbehnem na pár dní pozrieť nejakú dedinku v Rakúsku, budem Vás informovať.

Zatiaľ premýšľajte aj Vy o výťahu a posteliach v Košickej nemocnici, keď sa vrátim, zájdem tam a urobím fotografie.

A to všetko pre Tvoje dobro, Slovensko naše milované, prekliate ľuďmi, ktorí Ťa zneužívajú na ohlupovanie občanov..