Ján Luterán

Prečo sú ľudia ľahostajní, prečo je to naše Slovensko v takom zúboženom stave, čo sa morálky a kresťanských zásad týka.

Až sa dnes objavil pán Jozef a ajhľa ho, vysvetlil mi, v čom on vidí podstatu problému.

Niektoré jeho poznatky mi pripadali tak trocha za vlasy pritiahnuté, ale ktohovie…

Začal príkladom Sicílie, chudobného regiónu, kde bieda a nespravodlivosť, ľudí zviazala pevným putom náboženstva.

Toto spojenie prerástlo do silnej pozície kňazov a mužského pokolenia, výsledkom ktorého bolo pevné puto náboženstva a rodinných klanov.

Tieto klany si vytvorili svojskú morálku a zákony, tie povýšili nad platné zákony a ich dodržiavanie sa stalo posvätným rituálom.

Pán Jozef dokonca aj roky Československa 1948 – 1989 charakterizoval ako modifikovanú štátnu platformu sicílskych klanov.

Bozkávajúcich sa vodcov komunistickej strany na ústa, spôsob likvidácie kritikov režimu, tajnú políciu a oddanosť červenému klanu, považuje za signifikantné znaky.

Ponovembrový vývoj rozdelenia Prahy a Bratislavy považuje len za prirodzené delenie teritória klanov.

Vstup samostatných klanov do Európskej Únie označil za samozrejmosť, veď Sicília je v Únii už dávno.

Problém Slovenska paradoxne nevidí v samotných klanoch a teda mafii, hlavný problém vidí v nenažranosti politických šéfov jednotlivých územných celkov, klanov.

Keď som sa naivne opýtal, kto sú tí šéfovia, v očiach pána Jozefa som neskutočne upadol.

Žiadni grázli, žiadni primitívovia, vždy len na pohľad ctihodné osoby, nenápadné, ktoré cez pyramídu oddaných a peniaze ovládajú politikov, sudcov, policajtov.

Tváril som sa, že samozrejme rozumiem, veď som nemohol riskovať ešte väčší úpadok v jeho očiach.

Keď konečne odišiel, ako hľadám, tak hľadám, tých ctihodných som nedokázal identifikovať.

Pravda, u politikov, sudcov a policajtov problém nie je, tých správne “ naklanových “ nájdete na každom kroku Slovensku ako maku.

A to som chcel ešte nakoniec povedať, pán Boh Slovensku pomáhaj, lenže teraz som si odrazu, ani nie tak istý ?!