Ján Luterán

Hovorím k Vám Slováci a bratia Česi 20 rokov po Vašom rozdelení a pýtam sa. Toto ste chceli, nechať sa manipulovať politickými mafiami na dvoch piesočkoch? A keď ste už konečne doplávali do Európy a ste pod vlajkou EÚ, prečo tej “ bande“ čo  Vám dennodenne mediálnym hnojom zabíja posledné zdravé bunky v pamäti nenatrieskate na holý zadok ? Prepáčte, nechal som sa uniesť. Bolo to asi preto, lebo … viď. história, ktorú som písal 12.12. 2002.

Družicová televízia patrí k technickým fenoménom, ktoré napomohli zrúteniu železnej opony v podobe starej rozdelenej Európy. Na sklonku roku 2002 dochádza k historickému momentu, kedy by mali byť napravené historické skrivodlivosti voči krajinám bývalého „východného bloku“. Vzniknú nové hranice európskeho teritória, v ktorom by sa mali naplno prejaviť všetky možnosti slobodného pohybu tovaru, služieb a Európanov. Platí toto tvrdenie aj v prípade vysielania satelitných signálov? Áno, aj nie. Satelitné vysielanie od svojho historického začiatku vždy rúcalo zabehané mechanizmy výhodné pre byrokratickú moc a bolo jedno, či sa tak dialo na západe alebo na východe. Satelitný signál si najprv prisvojili vojenské a bezpečnostné sily, neskôr sa k nim pridružili štátne telekomunikácie, ktoré bránili príjmu signálov rôznymi administratívnymi opatreniami v podobe povolení na vlastníctvo parabolickej antény. Výhodou západu bola vyššia forma demokracie a slobody, takže šikovní jednotlivci dokázali prekonať vďaka technickému vývoju takéto prekážky. Časy obmedzení vlastníctva parabolických antén zo strany štátnej moci sa v Európe prakticky skončili na sklonku roku 1989. Odvtedy sa datuje mohutný nástup rozvoja individuálnej satelitnej televízie do formy akéhosi zábavného priemyslu. Užívatelia si konečne mohli vyberať z bohatej plejády ponúkaných satelitných zariadení.

Popri vysielaní štátmi dotovaných televíznych programov v podobe nekódovaného vysielania sa začal rozvíjať nový podnikateľský segment vysielania kódovaných programov nazývaný ako platená televízia. Začiatky analógového vysielania takýchto programov nedopadli podľa očakávaní ich prevádzkovateľov. Na západe v rámci slobodného podnikania sa vždy objavili firmy, ktoré dokázali vymyslieť a dodať na trh technické zariadenia v omnoho nižšej cene ako samotný prevádzkovateľ. Tým dokazovali v praxi výhody slobodného trhu, kde má šancu každý, kto v rámci platných zákonov dokáže prísť na trh s lepším a lacnejším výrobkom. Éra kódovania analógových satelitných programov dosiahla akýsi technický vrchol v podobe systému D2MAC, ktorý sa vyznačoval na rozdiel od predchádzajúcej etapy vývoja tým, že prijímače s dekodérom už vykazovali taký stupeň dokonalosti, že sa v podstate neoplatilo malým firmám vyrábať dekodéry. Tieto systémy už totiž pre dekódovanie využívali kartu, na ktorej sa nachádzali dáta ako kľúč, pomocou ktorých sa sprístupnili programy užívateľovi. Technický vývoj sa však zastaviť nedal a karty ako technický prostriedok ochrany záujmov prevádzkovateľov boli čoskoro zlomené. Nástup digitálnej satelitnej televízie otvoril novú etapu satelitného vysielania. V prvom rade to znamenalo znásobenie počtu vysielaných programov, na druhej strane vývoj raketovej techniky a samotných telekomunikačných družíc znamenal postupné znižovanie nákladov na prenájom transpondérov. Počet voľne vysielaných satelitných programov sa viacnásobne zvýšil, avšak zároveň sa objavili nové možnosti kódovania digitálne vysielaných programov. Oproti analógovej podobe kódovania sa tu však objavil nový šokujúci fenomén. Európa sa začala deliť z pohľadu možnosti príjmu satelitných programov!

V praxi to vyzeralo tak, že Nemec nemal možnosť zakúpiť si oficiálnu kartu pre príjem anglických programov a naopak. V rámci územia vtedajšej zjednotenej Európy a niekoľko rokov po historickom dátume 1989 dochádza k zaujímavému paradoxu. Z hľadiska možnosti prístupu k informačným zdrojom sa i obyvatelia vyspelej Európy začali rozdeľovať na základe „etnickej príslušnosti“. Ktorý politik by však v rámci úspešného modelu budovania multietnickej Európy niečo také priznal? Žiadny, a preto sa vyspelá Európa k problému postavila klasickým spôsobom. Na pultoch predajcov satelitnej techniky sa odrazu napríklad v Nemecku objavili neoficiálne i oficiálne karty na programové balíky iných štátov Európskej únie s jednoduchým označením „nur für export“. Problém platenej televízie v rámci európskych pomerov bol znova vyriešený pomocou pravidiel slobodného trhu. Druhá strana v podobe lobby zábavného priemyslu však samozrejme nezložila zbrane. Popri zmenách kódovacích systémov uskutočnených prevádzkovateľmi sa lobby snažila vykompenzovať svoje straty predovšetkým tým, že začala zvyšovať poplatky prevádzkovateľom za autorské práva. Výsledok takejto politiky sa čoskoro prejavil v praxi. Väčšina prevádzkovateľov jednoducho skrachovala. Dnes sa prakticky nachádzame v štádiu, kedy nie je jasné, aký bude ďalší vývoj v tejto oblasti po vzniku rozšírenej Európy. Ak totiž platí idea o tom, že prioritou je slobodný pohyb osôb, tovaru a služieb, tento slogan by mal byť naplnený práve u satelitného vysielania. Ak dnes občan Európy pochádzajúci zo Slovenska si chce zakúpiť oficiálnu satelitnú kartu pre príjem anglických programov, nie je to možné. Nejedná sa o diskrimináciu Slováka, je to jav bežný i voči Rakúšanovi a pod. K vstupu Slovenska do EÚ chýba 16 mesiacov. Dá sa očakávať, že dovtedy by Európsky parlament mal byť schopný tento problém vyriešiť k spokojnosti všetkých svojich občanov.

Ak by to totiž neurobil, veci by pokračovali tak, ako doteraz. Ako, to si priblížme na príklade programov SKY DIGITAL. V praxi to funguje nasledovne. Firmy v Anglicku vám ponúknu možnosť sledovania všetkých programov typu SKY bez ohľadu na to, kde sa nachádzate v Európe. Podmienka prístupu je jednoduchá. Každý mesiac zaplatíte poplatok, najlepšie cez medzinárodnú platobnú kartu. Firma sa už postará o všetko ostatné. Celý postup legálnosti je založený na tom, že karta je evidovaná na niekoho, kto má trvalý pobyt na území Veľkej Británie. Takto vyzerá v praxi jednoduchá finta, ako možno obísť nezmyselné zákony brániace v legálnom príjme satelitných programov. Jednoduchšie by bolo takéto administratívne nezmysly zrušiť a nehrať sa na schovávačku. Aby vám ale takéto problémy ľudí v Európskej únii nepripadali ako tragikomické, stačí sa pozrieť na situáciu na Slovensku a v Čechách. Na príklade kariet CzechLink a Slovak Link je evidentne vidieť, ako sa postupne učíme od nášho vzoru v západnej Európe. Najprv si ľudia zo Slovenska chodili do Čiech kupovať karty CzechLink, čo nebolo vždy výhodné a rozumné. Ak si spočítali náklady na vycestovanie, stratený čas a vynaloženú energiu, prišli na to, že v konečnom dôsledku sa ich karta dokonale predražila. To bol iba jeden nepríjemný faktor sprevádzajúci nákup karty. Druhým bol aj akýsi pocit balancovania na hrane zákona. Súčasťou karty bola totiž aj zmluva o tom, že majiteľ karty, na koho je aktivovaná musí byť český občan platiaci koncesionársky poplatok, a ten sa zaväzuje, že nepoužije kartu mimo územia Českej republiky. Mnohí Slováci vážiaci si zákon sa ocitli v dileme. České programy boli pre nich mimoriadne príťažlivé, avšak mali strach, či sa nedopúšťajú niečoho nelegálneho. Túžba po zrozumiteľných programoch však nakoniec zvíťazila a už niekoľko rokov je hitom slovenského satelitného príjmu karta CzechLink, ktorá má na Slovensku vedúce postavenie v oblasti používania satelitných dekódovacích kariet.

Veci pred dvomi rokmi dospeli až tak ďaleko, že aj satelitné firmy na Slovensku si uvedomili podiel zodpovednosti voči svojim zákazníkom, ktorí u nich vyhľadávali české satelitné karty. Tie sa začali legálne dovážať na Slovensko a predávať ako každý iný technický produkt. Problém aktivácie karty je vecou zákazníka. Ten si aktiváciu zabezpečuje prostredníctvom rodinných príslušníkov, či známych v Českej republike. Dalo by sa teda povedať, že na Slovensku sa iba uplatnil známy model fungujúci v krajinách vyspelej Európy. Zaujímavá situácia nastala v Českej republike v decembri v roku 2001. Na satelite Eurobird, kde vysiela programový balík CzechLink sa objavila slovenská televízna stanica TV Markíza. Jej vysielanie malo „pokusný charakter“. Českí majitelia kariet však čoskoro prišli na to, že je možné jednoduchou technickou úpravou sledovať túto stanicu pomocou karty CzechLink. Signál slovenskej stanice sa využíval v televíznych kábelových rozvodoch, STA a samozrejme pri individuálnom príjme. Českým divákom sa program začal pozdávať a zvykli si na jeho sledovanie. V septembri v roku 2002 sa však vysielanie TV Markíza v balíku CzechLink ukončilo a tento program sa stal základom pre vysielanie slovenskej satelitnej platformy Slovak Link. V Čechách odrazu zistili, že TV Markíza zaujala divákov natoľko, že prípadná strata signálu by mohla vyvolať nevôľu divákov predovšetkým u STA a TKR. Nečudo teda, že po objavení sa kariet Slovak Link na trhu časť z nich putovala za rieku Moravu. Počet kariet však bol obmedzený a v Čechách sa stala karta Slovak Link nedostatkovým tovarom najvyššej priority. Tento stav však bol vyvolaný nedostatkom kariet na samotnom Slovensku. Najzaujímavejším javom československých satelitných kariet bola snaha o to, aby oba systémy fungovali navzájom tak, že na kartu Slovak Link budú prístupné české programy a naopak. Chvíľu to vyzeralo aj nádejne, uskutočnili sa dokonca aj akési „tajné“ rozhovory medzi prevádzkovateľmi oboch systémov. Dohoda sa nepodarila a česká strana nakoniec prijala slovenský model. Ten v praxi vyzerá tak, že sa objavila firma v Čechách, ktorá bude ponúkať karty Slovak Link na českom trhu. Súčasťou tejto iniciatívy je ale jeden zaujímavý paradox. Vyzerá to totiž tak, že Slováci si budú znova chodiť nakupovať karty do Čiech. Dôvodom je cena karty. Pokiaľ na Slovensku je maloobchodná cena karty 3900 Sk, český predajca vyrukoval s cenou 2450 Kč. Pravdou síce je, že žiadne karty k dispozícii nemá, ak ich ale bude mať za uvedenú cenu, Slovákom sa oplatí nakupovať kartu v Čechách z dvoch dôvodov. Ten prvý je jednoznačne daný nedostatkom kariet. Je logické, že ak karty nebudú k dispozícii na Slovensku a budú k dispozícii v Čechách, Slováci si ich musia kúpiť v ČR. Avízovaná cena 2450 Kč je v prepočítaní nižšia ako na Slovensku a mnohí sa tomu čudujú. Vysvetlenie je veľmi jednoduché.

Karta Slovak Link je na Slovensku zaťažená daňou z pridanej hodnoty 23%. DPH pre danú kartu je v Čechách omnoho nižšie. V praxi to preto vyzerá nasledovne. Slovák, ktorý si zakúpi kartu v Čechách za 2450 Kč si ešte môže dokonca požiadať o vrátenie DPH! Aký bude skutočný vývoj v oblasti kariet Slovak Link, to ukáže až najbližšie obdobie. Problém nespočíva v oblasti ich ceny, ale hlavne v ich nedostatku a v nedoriešených právnych vzťahoch vo veci vysielania STV1 a STV2. Ak by Slováci a Češi mali rozum, už dnes by dôrazne požadovali od svojich parlamentov, aby sa začali zaoberať požiadavkami svojich občanov. Spoločný vstup SR a ČR do EÚ by mohol byť príkladom aj pre ostatných v takom zmysle slova, aby sa oba národy nemuseli navzájom vydierať pri šírení svojej kultúry. Ak sa totiž Európska únia včas neprebudí, veci budú postupovať naďalej rovnako. Vždy sa nájdu možnosti, ako sa dajú veci riešiť. Príkladom je znova vývoj vo vyspelej Európe. Ten si môžeme dokumentovať na nasledovných obrázkoch. Občania v túžbe po oficiálnom príjme nie sú uspokojení, a preto siahajú po inej síce oficiálnej ponuke, ale neoficiálnych kariet. Ostáva nám všetkým iba veriť, že spoločná Európa nebude o hraní sa na schovávačku.