Ján Luterán

Je 5.6. 8.30, okamžite do Prievidze, CP vraví 9.40 do Kysaku, Shoppie, Vrútky motoráčik a 15.11 si tam.

Rýchlo veci do ruksaku, tých pár kilometrov na stanicu zbehnem peško a už sedím v poschodovom vláčiku.

V Kysaku nastúpim do rýchlovlaku, nájdem si vozeň 3, miesto 82, usadím sa a idem si podriemkať, cesta je dlhá.

Zrazu hlas ostrý ako žiletka sťa Rádio Jerevan a na celý vagón chŕli hlúposti ako na bežiacom páse.

To staršia pani oproti vo vedľajšej „štvorke “ zrejme už od Košíc “ šteká “ bludy na svoju úbohú obeť oproti.

Putin a kultúra Ruska 19. storočia je super zázrak sveta, USA, Obama, NATO, euro, všetci poslanci sú gauneri.

Baba pri splietaní  nezmyslov priam spieva na celý vagón, dokonca mení intonáciu, akoby užila nejakú drogu

A len melie a melie, pani pri okne vo vedľajšej štvorke len prevracia očami, chcela by čosi urobiť, ale mlčí.

Vedľa mňa sú dve postaršie tetušky s taškami, pýtam sa, to už od Košíc je v prevádzke toto neskutočné rádio ?

Smejú sa, že áno a majú jediné šťastie v tom, že vystupujú v Margecanoch, lebo tá pani je neskutočne nebezpečná.

A naozaj, baba za chvíľku rozoberá prvú, druhú a už pripravuje tretiu svetovú vojnu, lebo to inak nemôže byť.

Predsa Rusi to je iná káva, to nie je Mubarak, Kaddáfí, Babbafí, to je neskutočná sila, to je úžasná kultúra, to je zázrak.

Mám zavreté oči a vždy keď už dúfam, že to “ šialené rádio “ už skončí s jačaním, ono stále veselo naberá na obrátkach.

Máme očný kontakt s pani doprava pri okne, spolu prevraciame očami, to ale ten prúd šialených rečí istotne nezastaví.

Baba je teraz už na Ukrajine, Majdane a počíta všetky tie miliardy a mŕtvych, ktorí rozvrátili pokoj a mier Sovietskeho Zväzu.

Chudák nešťastný sediaci oproti nej, ešte nevydal ani hláska, možno umrel a našťastie je tu Spišská a baba stíchne.

Oproti mne si sadne rádová sestra a ja teraz už dúfam, že si konečne podriemkam, aby som nabral energiu a sily.

Neexistuje, Rádio Baba Jerevan pokračuje ešte s väčším nasadením a elánom a len trepe a trepe tie svoje nezmysly.

A keby len to, to Rádio je až také dokonale drzé, alebo len jednoducho totálne pomätené a hlúpe ?

Tým, že zbadalo mníšku, preplo sa do protináboženského režimu, práve pranieruje, koľko je v USA siekt a akí sú kňazi nemravní.

Očkom pozriem na sestru a v zúfalstve jej vravím “ Sestri, nemáte niečo do uší, veď to už nie je normálne „.

Sestra sa mierne usmeje a potom nadviažeme dialóg o tom, ako aj starí ľudia môžu nevedomosťou šíriť zlo.

Rozoberáme aspekty života a františkánska sestra obohatí rozmer môjho poznania a dúfam, že tak trocha aj ja ten jej.

Medzitým Rádio hlási, že má 72 rokov,  mamička 94 rokov a všetky tie múdrosti sveta čerpá z biblie VekoZemiak…

Vravím sestre, Bože, odpusť tejto nešťastnej žene “ guláš hlúpostí „, ktorý pre nás všetkých tu prítomných, “ navarila “ .

A vravím jej, že tá osoba nemusí byť zlá, ona sa len jednoducho utápa v tej svojej droge pomýlených informácií.

So sestrou potom rozoberáme, ako to bude na poslednom súde a Boh je naozaj úžasný, vypočuje naše prosby  !

Z vedľajšieho vagóna nám presunie mládež, dve dievčatá posadí k nám a navyše mne splní kompletný sen.

Pán oproti Rádiu Jerevan využije Božiu pomoc, ďalšiu školáčku pustí na svoje miesto a postaví sa k nám.

Rádio Jerevan konečne zhaslo a odrazu je vo vagóne normálna božská ľudská vrava, ako taký balzam na dušu.

Dievčatá sú siedmačky z cirkevného gymnázia a od 5.30 cestujú na školský výlet do Bojníc až z Humenného.

Navštívia tam ZOO, zámok a rozprúdi sa krásna debata, lebo rádová sestra tiež pôsobí na cirkevnej škole.

Pán sa pridá k našej debate a navrhuje im návštevu kúpaliska Eva, čo ale dievčatá v programe nemajú.

A tak už konečne vravím tomu pánovi, či ho nebolí hlava od toho Rádia, on je ale dobrák a vraví, že má trpezlivosť.

Zisťujem, že býva v Košiciach na KVP vedľa mojej sestry, je o 5 rokov starší a robil celý život vo VSŽ atď, atď. .

A to Rádio Jerevan je akási pani profesorka, ktorá celý život učila socialistické filozofické bludy a zostalo jej to.

Kým sme my diskutovali o profilaktike elektrických zariadení, čas ubiehal a pani učiteľka už zbiera svoje deti.

Chlapík si sadá znova oproti Rádiu a stal sa zázrak, už nemlčí, vraví svoj názor a Rádio Jerevan má zmierňujúci tón

Už agresívne nereve a odrazu hlási, že sedliacky rozum je to najlepšie, čo môže byť, lebo politici sú všetci špiny.

So sestrou sa na seba usmievame, s pani napravo pri okne sa na seba usmievame tiež a už sú tu Vrútky.

Vystupujem, ešte poklepem po pleci pána, podám mu ruka a ruku rovnako podávam aj Rádiu Jerevan.

Rádio je mierne šokované, ruku ale prijíma a ja mu vravím “ Trošička sa miernite „.

V Rádiu to čudne zašumí, elektrónky sa chvíľku nevedia naladiť a potom v zmätku za mnou ešte vypustia zúfalú správu.

Som už pri dverách a počujem “ Ale na agresiu treba vždy odpovedať agresiou “ !

Ach Vy babuška jedna, mysľou pomätená, kiežby som mohol nahliadnúť do Vášho životopisu, to by asi bola sranda, všakže ?

Ja som už ale v motoráčiku, ktorý je plne obsadený mládežou, je tu veselo a dvojhodinová cesta tu veselo ubehne raz – dva.

Prvýkrát v živote vidím stanicu Martin, to je pohľad, nastúpila ďalšia mládež a baví sa, komu spadne z toho komína čosi na hlavu.

Pozerám sa o čo ide a pitoresknú stanicu s výsostnými znakmi Matice, mesta i vlajku s životunebezpečným komínom si odfotím.

A potom si už iba užívam pohľad na krásnu prírodu, malebné kopčeky a v Hornej Štubni “ zíram „, prečo my odrazu ideme opačne.

Nasleduje jeden tunel, potom dlhý a ďalšie, krásna príroda, krásna mládež vo vlaku a to, že meškáme 30 minút, nie je žiadny problém.

Všetko je len o ľudskej múdrosti a hlúposti, milá mládež naša, ja len dúfam, že Ty nepodľahneš hlúposti a droge starých ľudí.