Komunista, naivista, zviera, socialista, mamonista? Slovensko 2013! (7)

31. júla 2013 16:46, Prečítané 3 242x, luteranjaning, Nezaradené

Leto 1975, mám prijímačky na SVŠT EF v Blave, všetko vyzerá v pohode vďaka profesorom, ktorí nás na SPŠE KE riadne dusili, ale vďaka im za to !

Jediným vyrušujúcim faktorom prijímačiek je akýsi zväzáčisko v komisii, ktorý sa vypytuje na naše funkcie a aktivity v SZM a ja sa nemám čím pochváliť.

V naivite mu pripomínam aktivitu mojej petície v súvislosti s kritickým listom do Smeny a ten zväzák na mňa čumel, ako keby som priletel z Marsu.

O pár týždňov prišiel rezultát, prijímačky zvládnuté, lenže pre nedostatok miesta neprijatý.

Otec začal chrliť nadávky na komunistickú bandu, že tak buď sa skúška zvládne, alebo nie, aký potom nedostatok miesta.

Zasadla rodinná rada, keďže mama kdesi zistila možnosť odvolania a koncipoval sa jeho text.

Otcove nadávky tam našťastie neboli, len viem, že popri klasických bla, bla.. sa tam spomenuli Helsinky a ľudské práva.

Či to zabralo, neviem, o dva týždne je ale sláva, som prijatý a mám sa povinne hlásiť na akúsi študentskú brigádu v Liptovskom Mikuláši.

Otec si konečne začína robiť z celej veci tak trocha srandu a praje mi, aby nás tí komunisti na tej brigáde nakoniec neposlali otročiť do bane.

Natešený balím ruksak, v Mikuláši pri stanici je smrad z akýchsi mrcín a kostí a tam je aj naša ubytovňa pre brigádnikov, kde sa hlásim u šikovnej zväzáčky.

Dáva mi na výber, buď budem opravovať turistické chodníky, alebo zakopávať elektrický kábel v lese pri Troch Domkoch pre zimnú Olympiádu.

Som nadšený možnosťou zúčastniť sa na budovaní a príprave ZOH, v ktorom roku, to ani ona nevie, je ale tiež nadšená.

Ráno nás vyvezú k lesu, zamerajú nám trasu a my kopeme čakanom ako blázni celý deň a celý mesiac, ešte že mám dobrú fyzičku.

Vedľa mňa kope Vlado z Bojníc, vymieňame si info a som šoky, Vlado je syn detskej lekárky a lesného inžiniera a taký antikomunistický živel som ešte nestretol.

Po večeroch a cez víkendy máme aj zábavu, výstupy po stopách partizánov na Släme zvládame ako nič a zväzáci nás a odbojárov za odmenu častujú pivom.

Nachmelení odbojári, česť výnimkám, rozprávajú svoje zážitky, ktoré chvíľami pripomínajú nacvičenú básničku a tak nevieme, čo bola realita a čo výmysel.

Vlado sa tomu smeje a spomína, ako jeho mama chodila do Baťovej školy práce a tam ich učili, že najdôležitejšie je logické myslenie, čo asi tí „odbojári“ nevybojovali.

Brigáda skončila, cestujem vlakom do Blavy na internát Mladá Garda a v kupé ľudia konšpirujú o IL 18 z Prahy, čo spadlo do jazera na Zlatých Pieskoch.

Na internáte som na izbe s Vladom, ktorý mi objasňuje ako v Bojniciach stretol kamaráta Dana Heviera a ten nadšený Helsinkami, pripravuje akúsi báseň.

Začína sa školský rok 1975-6, sme pred aulou na Vazovovej ulici a vyzerá to veľmi pestré, teším sa a budem mať aj zahraničných exotických spolužiakov v skupine.

Sú to Ivan Jose Gimenez je z Venezuly, Samir Doumit a Reda Serhan z Libanonnu, Adjagin Čulumbat z Mongolska a tiež Maďari, tí sú len toť z Juhu, ale ovládajú slovenčinu asi ako Ivan Jose a ostatní po 6 mesačnom kurze v Herľanoch.

Bomba príde hneď s rozvrhom hodín kde sa popri Algebre, Fyzike, Matematike, objaví predmet Dejiny MRH, ja neviem čo to je, Vlado kričí, že to je komunizmus.

Dejiny medzinárodného robotníckeho hnutia začali ako najväčší cirkus a zábava v dejinách elektrofakulty v podaní zahraničných študentov a hlavne nášho Adjagina.

Naivná mladá profesorka zrejme zabudla kde sa nachádza a na prvej hodine takmer dostala srdcový záchvat.

Rozdala papiere a chcela, aby sme jej napísali svoje názory a skúsenosti z bojov robotníckeho hnutia a komunistickej strany.

Chcela srandu a tak my Slováci píšeme ako diví, vymýšľame si doslova rozprávky, citujeme opitých odbojárov a sme zvedaví, čo to s tou naivnou hlavičkou urobí.

Problém je, že zahraniční nenapísali ani slovo a tá naivka prišla k Adjaginovi Čulumbatovi s otázkou, prečo nepíše, nerozumel téme ?

Adjagin nič, chudáčka to zopakuje a Adjagin mlčí, ona sa pýta znova a znova a už v zúfalstve kričí, rozumiete mi Vy vôbec aspoň niečo !

A Adjagin, chlapec z Mongolska kľudný ako skala jej vraví.

Prečo Vy kričať, ja dobre rozumieť, ja nepísať hlúposti, ja prísť sa učiť, Vy mať problém, môj otec minister.

My sme sa zvíjali od smiechu, komunistická babenka modrala, zelenela a potom navždy zutekala.

Výsledok bol taký, že zahraniční spolužiaci s nami absolvovali všetky predmety okrem MRH a samozrejme, tiež neabsolvovali vojenskú katedru.

Lebo slovenskí komouši pre Dejiny MRH jednu komunistickú babenku obetovať mohli, ale náš Adjagin by im na katedre vojny vyrobil rovno tretiu svetovú a to by už komunisti nezvládli.

Nebojte sa, pokračujem.