Spolužiakovi Ervínovi otec od kohosi požičal časopis Bravo a už sme sa zháňali po muzike zo Západu.
V časopise sme našli inzerát na Fan Klub Costa Cordalisa, ktorý členom posielal fotografie a klubový časopis, valuty na členské sme nemali a tak mi napadla super vec.
V Pofise sa dali kúpiť neofrankované známky NSR, tie sme im poslali namiesto valút s listom, ktorý nám napísala učiteľka nemčiny.
Museli sme na ňu psychologicky pozitívne veľmi pôsobiť, keďže z toho mala hrozný strach.
O tri týždne sme dostali obrovský balík fotografií a časopisov, v ktorých uvádzali mňa a Ervína ako šéfov klubu Costa Cordalisa v ČSSR.
O deň na to nám všetko zhabali tajní a rodičia na výsluchu museli objasňovať, ako sa to celé udialo.
Chudáci o ničom nemali ani potuchy, našťastie bločky z Pofisu dokazovali legálnosť celej veci, avšak okrem zopár fotiek Costu Cordalisa nám tajní z balíka už nič nevrátili.
V roku 1974 sme sa celá trieda vybrali na film Jáchyme hoď ho do stroje, strašne sa mi páčil a videl som ho asi trikrát.
V novinách Smena sa akýsi komunistický kritik zamýšľal nad tým, či filmy takéhoto druhu sú v súlade s kultúrnym vývojom socialistickej mládeže a písal tam iné podobné ideologické kecy.
Zorganizoval som petíciu, zozbieral podpisy spolužiakov, napísal obsiahly list obhajujúci film a poslal do Smeny, aby vedeli, že mládež má vlastný rozum a komunistických ideológov nepotrebuje.
Časť listu uverejnili, chvíľku som bol slávny a vyzeralo to tak, akoby začalo svitať na lepšie časy.
Aj v Tuzexe konečne dostali rifle značky Levis a navyše sa mi s nimi naraz podarilo z našetrených korún na brigáde kúpiť aj magič Panasonic.
V Košiciach bol Tuzex neďaleko Slovanu a vexlovalo sa tam ostošesť, jeden bon približne za 5,50 Kčs podľa momentálne aktuálneho kurzu.
Vrecia vážili 50 kg, bolo dusno, prašno a dodržať časový termín vykládky vozňa sa mi zdalo neľudské a podarilo sa mi to len vďaka otcovej pomoci, ktorý robil šoféra.
Keď som sa sťažoval, či je takáto robota normálna, otec mi vysvetlil, ako on nastupoval v 1949 na vojnu a jeden celý rok strávil v bani, on, ktorý neznáša uzavreté priestory a nedostal za to nič, bol pre komunistov dobrý ako otrok zadarmo, tak nech si nesťažujem.
Ani som sa veľmi nesťažoval, keďže sa blížil rok 1975 a ja som sa chcel dostať na výšku do Blavy a študovať niečo v súvislosti s televíziou, čo si vyžadovalo od rodičov odriekanie, keďže peňazí nazvyš nebolo a najprv bolo treba mať maturitu a dobré známky.
Otec ako nestraník a antikomunista stále tvrdil, že sa to kvôli kádrovému profilu nepodarí, rok 1975 bol ale v jednej veci veľmi zvláštny, hoci na verejnosti sa o tom prakticky nič nevedelo.
Dedo nám oznámil, že Slobodná Európa a Hlas Ameriky potvrdili šokujúcu informáciu, ČSSR sa rozhodla pridať k 34 krajinám sveta a ako 35. sa rozhodla podpísať Helsinský protokol o občianskych a politických právach.
Otec tomu neveril a tvrdil, že to je nemožné, lebo by to znamenalo začiatok konca komunizmu a to by komunisti nikdy nedovolili, veď sa majú ako prasce v žite.
Ako to bolo ďalej, pokračujem.
pekné ...
už som to mal za sebou na SPŠE som ...
pan bloger asi zabuda, ze pevne zaklady ...
jasne ako dobre bolo, mohli ste za ...
luteran to tvoj apko musel byťriaden ...
Celá debata | RSS tejto debaty