Slovensko ? Komunistická korupcia, vydieranie a klientelizmus ! ( 2 )

26. júla 2013 17:51, Prečítané 2 899x, luteranjaning, Nezaradené

Kto to riadi našu Slovenskú Komunistickú Guberniu plnú korupcie, vydierania a klientelizmu v roku 2013 ?

No predsa logicky komunisti pretransformovaní a premaľovaní do kadejakých podôb tak dokonale, že ich ani nespoznáte.

Veru, mal som s tým aj ja problém a trvalo mi pekných pár rokov odhaliť podstatu červeného diabla.

Najprv sa na nás usmieval, cez naše milé súdružky učiteľky na základnej škole v Košiciach na sídlisku Mier v roku 1962.

Potom z nás vykresal iskričky a o čosi neskôr sme mu už skladali pioniersky sľub pri pomníku Kukoreliho v parku pri železničnej stanici.

Z niekoľkohodinovej šaškárne si vybavujem len uplakanú spolužiačku v bielych pančuchách s veľkým fľakom, ktorá ten sľub už jednoducho neudržala.

Náš súdruh riaditeľ ZDŠ bol veľký komunista, zábavný človek, hlavne keď učil dejepis, rozprával samé idiotiny a bol stále opitý ako čík, jednoducho alkoholik.

Pri dejinách sa mu jazyk zamotával, ale vetu o nebezpečenstve imperialistov zo Západu dokázal povedať vždy plynule napriek počtu promile.

Keď som doma referoval, čo bolo v škole a pýtal sa, ako je to možné, otec to vybavil jednou vetou.

Komunisti, banda jedna, tí môžu všetko !

Nerozumel som, čo tým myslí, veď manžel maminej sestry komunistov chválil do neba a nám deťom vždy cez prázdniny objasňoval, aký je komunizmus perfektný.

V lete 1967 prídeme s mamou od tety domov a ja naprogramovaný rečičkami vravím otcovi, otec ja keď budem veľký, budem komunista ako ujo.

Otec zalapal po dychu a zreval, opováž sa, ja Ti takú …, našťastie mama zakročila a vysvetlila mu, že som len decko.

Vo veciach komunizmu som mal ešte väčšie lečo aj vďaka svojim dedom.

Dedo z maminej strany komunistov doslova neznášal a dával to patrične najavo vždy a každodenne.

U deda z otcovej strany som v tej dobe netušil, čo a ako, len mi bolo čudné to, že u nich sa nemuselo chodiť do kostola.

Rok 1967 bol akýsi zvláštny, slobodnejší, ľudia boli odrazu nabití magicky pozitívnou energiou.

Otec s kolegami v robote získali súhlas na odpredaj staršieho skrińového Robura a každodenne som počul dovtedy neznáme slová ako kvalitné služby, sloboda podnikania a pod.

Nečudo, ten vtedajší komunizmus okolo nás bol ako neriadená strela, stále sa na niečo stálo v rade, raz nebolo to, raz ono, len červených hesiel a plagátov bolo vždy nadostač.

Ako pionieri sme v našej základnej škole pod vedením pravidelne nachmeleného riaditeľa komunistu robili často bizarné veci.

Každého z nás pridelili ako spojku k vojakom základnej služby a šaškovali sme s nimi akože v rámci súčinnosti boja obyvateľstva, mládeže a armády proti imperialistom .

Raz, keď sme s akýmsi nešťastným vojačikom pobehovali s „tajnými“ papierikmi kade-tade po sídlisku Mier do neskorého večera, otec v škole zakročil a vyslobodil ma z boja proti imperialistom.

Bolo evidentné, že sa deje niečo výnimočné, lebo aj súdruh riaditeľ chodil odrazu akoby na istejších nohách, už sa toľko nepotácal.

V auguste 1968 sme sa vybrali na dovolenku do Lysej nad Labem k našim bývalým susedom, keďže Atilla bol pilot stíhačky a tam bolo vojenské letisko.

Výlety do Prahy boli úžasné, návštívili sme aj Pražský hrad, kde v atmosfére obrodného procesu naživo vystavovali korunovačné klenoty.

Všade vládlo obrovské nadšenie a ľudia tak veľmi túžili vymeniť neschopný režim socializmu za lepší socializmus s ľudskou tvárou.

Pamätám si aj akési heslá Dubček, Svoboda, to je naša obroda.

A potom ďalšie ráno som sa zobudil v Lysej nad Labem do šialeného hukotu tankov a lietadiel.

Bože, ten náš súdruh riaditeľ ZDŠ sa ako komunista naozaj nemýlil.

Je vojna a napadli nás zlí imperialisti zo zahnívajúceho Západu !

Samozrejme, to bol to iba prvotný šok 12 ročného chlapca z chaosu, ktorý bol vtedy v réžii jedných komunistov proti iným.

Náš súdruh riaditeľ ZDŠ, rovnako ako komunisti Dubček a Svoboda sa pomýlili v jednej zásadnej veci.

Zabudli na to, že zmluva s červeným diablom je na večné časy a Pražská jar už nikdy nebude ako bola.

Pokračujem, nemajte obavu !