Ján Luterán

Píšem tu na Pravde rôčky tie svoje článočky slobodne a šťastne a virtuálne tu spoznávam anonymov v dobrom i zlom.

A vidím, ako je prevažná väčšina z nich vnútorne nešťastná z jednoduchého dôvodu, len si to nedokážu priznať.

Lomcuje nimi, hnevá ich to človečenstvo, ktoré majú v sebe našťastie zakódované a nedokážu sa ho zbaviť.

No lebo inak by ani človekom nemohol byť ten, kto v duši nemá skryté tajomné zákutie zvané svedomie.

A preto sa pýtajme každý z nás svojho svedomia, robím ja ostatným ľuďom dobre, alebo zle… ?!

V roku 1989 sme kľúčikmi štrngotali na námestiach, pretože sme vnútorne cítili, že treba zmenu v spoločnosti.

Šťastie sa nám odvtedy vrchovato naplnilo a nešťastný dnes môže byť iba ten, kto si mýlil pojmy.

Šťastie je sloboda a zodpovednosť zároveň.

A teraz je doba, kedy je treba byť zodpovednými a treba prestať vyplakávať.

Lebo doba a okamihy roku 89 boli úžasné, fantastické, našťastie sú už dávno preč.

Nevšimli ste si, že svet je už úplne iný, lepší, modernejší ?

Máte mobil, internet, môžete ísť kedykoľvek kamkoľvek na tejto maličkej planéte zvanej Zem.

A prečo nie ste šťastní ?

No iba preto, že máte pocit, že všetky tie udalosti, ktoré sa na Vás valia zo všetkých strán, sa Vás osobne dotýkajú.

Utečenci utekajú, zbrojnoši zbroja, médiá medializujú, politici klamú a lekári predpisujú lieky od výmyslu sveta.

A ľudia stále rovnako umierajú v mladom veku a majú nahrabané milióny, miliardy a čo….?

Vlasy si za ne nekúpili, zdravie a život im peniaze nezachránili.

A teraz úprimne, nie ste Vy šťastní ľudia ?

Sme a preto sme logicky nespokojní s tým, čo sa na Slovensku deje.

Lebo chceme, aby naše deti a vnuci boli šťastní tiež.

Tak to šťastie pretavme do reality svojou zodpovednosťou.