Ján Luterán

Tu na “ Pravde Božej “ sa to len tak “ hmýri “ kadejakými politickými blogmi od výmyslu sveta.

Podarené sú tie od Anče, ktorá to v minulosti kadejakým spôsobom dotiahla až do parlamentu.

Ešte podarenejšie boli tie od tety „zdravosľubotechny“, ktorá nás už ale zrejme nebude „obšťastňovať“.

Predstavte si, “ záchrankyňa zdravej stravy u detí  “ nefiguruje na kandidátke a vraj sama od seba…

Tak takúto “ somarinu “ dokáže “ vypotiť “ iba Slovák, ktorý okúsil drogu zvanú Politický Hnoj.

“ Rodná strana “ ju odkopla, lebo miesto na kandidátke si “ vybavili “ noví, zdraví a “ šikovnejší „.

Excelentným príkladom toho, ako sa chobotnica zbavuje prebytočných chápadiel, je Kachličkár.

Ten “ exot “ mi ako roduvernému Košičanovi včerajším blogom riadne dvihol žalúdok !

Priznám sa, ani šajn som nemal, že takýto oberPolitik si dovolí, akože “ písať blog „.

Anči beriem so zaťatými zubami, veď  už „nie je na očiach“ a asi už našťastie, nikdy nebude.

Síce ešte stále aktívne paktuje s politickým diablom a neskutočne sa mu zalieča.

Nech si ale píše čo chce, hoci sú to bludy, lenže oproti nám bežným blogerom to nie je fér.

Sem tam jej to v diskusných príspevkoch aj napíšem, pravda to nemá žiadny význam.

Lebo nie je isté, kto tie politické blogy píše, keďže ich autori nikdy nereagujú.

A teraz ešte k tomu Kachličkárovi, lebo predsa len, to je supertrieda starej ideológie !

Keď som si konečne včera večer všimol, že aj tento politický exot tu má blog, nedalo mi to.

Ako správny kolega bloger som mu to riadne “ vytmavil „.

Uvedomil som si totiž, že keby som mu za mladi riadne “ nakopal zadok „, Slovensko mohlo byť inou krajinou.

Vy asi možno naozaj neviete, ako to fungovalo za našich mladých čias.

Ja som ročník 56 a vyrastal som na sídlisku Mier, ulica Mladých stavbárov.

Kachličkár je ročník 58 a kde vyrastal, to zatiaľ neviem, mohol by mi to prezradiť.

V našich detských časoch sme mali svoje rajóny a prebiehali medzi nami také tie “ detské vojny „.

Rozbitý nos, zlomená ruka, rozbitá hlava, to boli časté výsledky pouličných šarvátok.

A dnes sme kamaráti na život a na smrť.

Ale Kachličkár a iní podobní by k nim nikdy nepatrili !

Takých sme jednoducho kopli do zadku a oni utekali…

Dnes sme dospelí, dnes sa to vraj nesluší…

Škoda, nemali by sme problémy, ktoré máme v zdravotníctve, v školstve, jednoducho v celom štáte.

Takže dnes sme už všetci normálni na Slovensku len obyčajní “ sráči “ ?

Zoberme si príklad z čias, keď sme boli “ šráci „.