Ján Luterán

Zajtra je 26. výročie udalosti, ktorá nech je interpretovaná akokoľvek, zásadne zmenila všetko.

Neudialo sa to naraz v jeden deň ako čarovným prútikom, 17. November bol iba symbol.

Oslobodeniu sa spod jarma komunistickej tyranie predchádzali desaťročia nevídaného utrpenia miliónov.

A nevídaná bola statočnosť všetkých, ktorí sa nepoddali komunistickej mafii a vytrvali vo viere lepšej budúcnosti.

Tzv. Nežná revolúcia už vo svojom zárodku priniesla sklamanie a následné roky ukázali jasne prečo.

Čosi kdesi ktosi akože oľutoval, dokonca aj stranícki potomkovia besniacej komunistickej strany

Lenže trest za vraždy, genocídu a teror miliónov obetí sa neuskutočnil ani len v morálnej rovine.

Ľudia, ktorí trpeli pod komunistickým jarmom sa uspokojili s tým, že starí komunisti sú už raz a navždy preč.

A to si komunistickí pohlavári vyložili tak, že môžu beztrestne pokračovať v rabovaní štátu a kšefte.

Podarilo sa im to na celej čiare, komanči, ŠTBáci a iní zločinci sa pretransformovali na vlkov v baranej koži.

A zahrdúsili na ďalšie desaťročia rýchlu transformáciu krajiny na modernú, slobodnú, spravodlivú.

A dosiahli to tak, že v krajine dnes vládne vďaka pobirmovaným komunistom absolútny chaos.

Takže potom o čom je 17. November, Deň boja za slobodu a demokraciu ?

Už nie je o ničom, mal by sa zrušiť, pokiaľ si ľudia neuvedomia, čo sa tu na Slovensku naozaj stalo.

Lebo to, čo sa teraz deje je absolútny výsmech všetkým obetiam totalitného režimu a všetkým občanom.

Krajinu si prisvojili živly, ktoré občanov okrádajú, klamú a doslova terorizujú na vlne totálneho infoteroru.

Asi najlepšie a doslova bizarne vystihuje situáciu terajšia vládnuca moc a spôsob ako vládne.

Nešetrí sa kecami o sociálnom cítení, ale kradne sa v zdravotníctve, školstve a všade, kde má stranícka mafia ľudí.

Hlavný podiel viny na danej situácii majú Vodcovia, ktorí jednu skupinu občanov huckajú proti inej.

Krajine chýbajú morálne autority schopné stmeľovať národ a tak si s národom robia čo chcú postkomunisti

Pobirmovaný komunista nikdy nemúže byť štátnikom, je to iba figúrka ovládaná oligarchami v pozadí.

Štátnik občanov spája dohromady, pobirmovaný komunista nespája ani len komunistov a pobirmovaných už vôbec.

Kam takáto situácia smeruje…. ?

Nájde sa pozitívna sila, ktorá to zmení a či sa Vodca v mene udržania sa pri moci, pustí do hazardnej a nebezpečnej hry ?