Ján Luterán

Mimoriadne bohatý a úspešný chlapík mi vysvetľoval, ako sa dostal k peniazom a bohatstvu.

To bolo tak, môj otec bol komunista nie z presvedčenia, lebo na svoju funkciu v práci jednoducho musel byť.

Lenže za Dubčeka si príliš pustil “ hubu na špacír „, lebo naivne uveril, že už bude navždy demokracia a sloboda.

Husákovská normalizácia mu to potom riadne spočítala a zo strany a následne funkcie bol vyhodený.

Odrazu sme zistili, že dobré časy sú fuč, čo otec predtým dokázal pre rodinu zabezpečiť po známosti, už nebolo.

Všetky tie luxusné salámy, dovolenky v Jugoške a nedostatkový tovar, pre nás odrazu jednoducho neexistoval.

Otec s vysokoškolským vzdelaním mal problém, aby ho zobrali na manuálnu robotu, byt sme museli vymeniť za menší.

A vo všetkom sme sa museli uskromniť.

Ja som veľmi chcel študovať architektúru, to mi ale v škole triedna rovno objasnila, že s mojim kádrovým profilom také neexistuje.

A vôbec, aby som na vysokú zabudol, pričom som na gymnáziu patril k najlepším na škole.

Nakoniec som sa dostal iba na pedagogiku, lebo tam mali absolútny deficit mužov pedagógov a nakoniec ma na odvolanie prijali.

Nikdy nezabudnem na prvú skúšku z dejín komunistickej strany.

Bol som totálne nabiflovaný a myslel som si, že to nebude žiadny problém.

Na skúške som dostal jedinú jednu otázku, odpovedal som pravdivo a súdružka sa zhrozila.

Je matka členom KS, odpovedal som, že nie, je otec členom KS, odpovedal som, že bol.

Čo znamená bol, už nežije, nie, našťastie žije, iba bol vyhodený.

Súdružka doslova od hrôzy ošedivela a okamžite som bol vyhodený aj ja.

Kamarát mi potom vysvetlil, že som sprostý a že mám samozrejme klamať.

Na opravný termín som už u starého súdruha profesora Žinčicu exceloval na jednotku.

Mama bola oddaná komunistka a otec mal dokonca vyššiu stranícku funkciu a dedulo profulo bol z toho úplne vystrašený.

Keď som po škole nastúpil učiť, vedel som, že keby som tam mal byť celý život, tak asi sa zbláznim, alebo spácham samovraždu.

Nástupný plat 1300 korún, intrigy horšie ako na ÚV KSS  a perspektíva rastu mzdy, majetku a rozumu žiadna.

Keď mi spolužiak z výšky poslal pohľadnicu z New Yorku, aj som rozmýšľal nad emigráciou, ale nemal som na úplatky.

Potom som zistil, že v base majú oproti učiteľom úžasné platy, len bol problém, ako sa tam dostať s mojim kádrovým profilom vďaka otcovi.

Našťastie som postupne prišiel na to, že peniaze, úplatky a známosti za komunizmu, sú tým hlavným kľúčom na všetky brány.

Na Slovensku som nemal šancu, ale v Brne ma v pohode s mojim profilom prijali na externú vysokú školu odbor psychológia.

A tam som konečne objavil medzi spolužiakmi deti komunistických papalášov, ktorí hrešili a nadávali na svojich otcov i systém.

Pri pijatike a zábavách som narazil na chudáčika synáčika neschopného, ktorého tatíček bol tajomník ÚV KSS.

Keď som k nim prišiel na návštevu, stačilo len nenápadne spomenúť, že chcem ísť robiť do basy psychológa a o dva mesiace som tam už bol !

Môj život nabral správny kurz rovnako ako plat, ktorý s rizikovými príplatkami bol odrazu 3000 korún, ale to ešte nebolo všetko.

Za pár mesiacov som sa okukal a zistil, že tisícka, dve, tri a ďalšie služby a výhody mi pribudnú za mesiac len tak, ako nič.

Na svojej pozícii som mal na starosti psychologický rozbor osobnosti väzňa s tým, že ja určím, kto bude kam umiestnený.

A neverili by ste ako funguje väzenský svet, lebo nie je jedno kde a ku komu ste sa dostali a za to boli vázni a ich rodiny ochotní dať čokoľvek.

Odrazu som bol neskutočne dôležitá osoba, peniaze neboli žiadnym problémom a v roku 1987 za mnou prišli súdruhovia s ponukou.

Môžem sa stať riaditeľom väznice, jediná podmienka je vstúpiť do komunistickej strany.

Tak to som sa neskutočne zaradoval, to ešte len budú peniaze a za ne by som vstúpil rovno aj do ho… a nieto len do KS.

Stal som sa kandidátom a to stačilo, o rok som bol riaditeľom basy, luxus kancelária, kočka sekretárka, neskutočný plat a provízie !

Prakticky som nič nerobil, iba som si užíval pozíciu, zo všetkých strán sa mi líškali, lebo svet basy si Vy neviete ani predstaviť

Revolúcia v novembri 89 bola ako zázrak, nemusel som už ani vstupovať medzi komunistov a začal sa ešte úžasnejší svet.

Basa bola stále basou, úplatky, kšefty a peniaze pomimo sa sypali ešte viac a bolo treba s nimi niečo rozumné urobiť.

Psychológia mi našťastie pomohla, lebo mnohým kolegom sa moc a peniaze vypomstili pri hazarde, drogách, samovraždách.

Ešte som vydržal tých pár rokov a potom som už konečne mal krásny výsluhový dôchodok a kopu peňazí navyše.

S poctami a so spústou známostí som odrazu z basy vypadol a ihneď sa mi podarilo za Mečiara sprivatizovať slušnú budovu na super mieste.

Dnes si žijem ako kráľ, prenajímam štátu budovu, syn je už 22 rokov v USA a len tak pozorujem ten slovenský naivný národ.

Na čo sa tí ľudia sťažujú, to veru nechápem, však takí Ficovci sú len pokračovateľmi línie a štýlu, ktorý tu odjakživa vládol od 48. doteraz.

Ak niekto nadáva na komunistov, je blbý, lebo vždy platilo a hlavne za komunistov, kto nekradne, okráda svoju rodinu !

Primitívny gauner je aj v base gaunerom, avšak inteligentný zlodej si pár rôčkov odkrúti a potom si nadosmrti užíva svoje milióny.

Inteligentný zlodej si v base vie za milióny urobiť kontakty na celý život a už nikdy nemá starosť, akú majú obyčajní chudáci.

Ja si žijem ako kráľ, lenže s rozumom, stačí mi raz za rok nové auto, štyri dovolenky pri mori a dve zimné v Alpách.

Pravda je, že tiež ma štvú tí novodobí  politickí sopľoši zbohatlíci, ktorí chcú mať milióny z večera na ráno bezpracne.

Svet sa zmenil, my sme museli na svoje milióny drieť, premýšľať a oni dnes s vypatlanou hlavou nevedia, čo od rozkoše.

Poviem Vám, cnie sa mi za starými komunistickými časmi, hoci môj otec sa asi v hrobe obracia, nech mu je zem ľahká !

Tie časy sa už ale nikdy nevrátia, vtedy boli ľudia slušní, lebo sa báli, dnes si otvára papuľu hocikto hocikde.

Keď ten chlapík skončil, priznám sa, mráz mi behal po chrbte a aby aj Vám nie, radšej  už končím a viac nepíšem !