Ján Luterán

Ak neviete občanom zabezpečiť dôstojné podmienky pre realizáciu života, čo urobíte ?

Získate moc a dáte ľudu k dispozícii alkohol, bulvár a k tomu drogy v podobe ideologických kecov.

A Vy s kamarátmi cez stranu nakradnete, nahrabete, koľko sa len zmestí na utajené účty.

V prvom štádiu použijete na špinavé ciele podsvetie a keď máte moc a peniaze, idete veselo ďalej.

Tajná služba zamúti vodu v podsvetí, to najdivejšie sa samo vystrieľa a potom to “ normalizujete „.

Pmätáte na surové časy rabovania Mečiarizmu, až po terajšie mierne “ uhladenejšie “ spôsoby ?

Niekto povie, no hej, veď aj USA si prešlo takým obdobím, o Rusku a Ukrajine ani nehovoriac !

Tak to je už tragédia úplne iných rozmerov a v úplne inom prostredí, tam kdesi ďaleko za oceánom.

Pravda je, že v USA sa uchytili milióny Slovákov, ďalší po nej túžia a pritom štát to nie je najpriateľskejší.

Úplne iná je situácia v Rusku a na Ukrajine, tam ako keby zakonzervovali čas, o ideológii v hlavách ľudí nehovoriac.

Najlepšie vystihol situáciu môj známy pri našej včerajšej debate o situácii v Rusku a na Ukrajine.

Ako jeden z mála mal možnosť za “ totáča “ prejsť si pár tisíc kilometrov autom po bývalom Rusku.

A vraví, Mal som vtedy taký veľmi zvláštny pocit prečudesnej “ slobody a bezpečia „.

Moja “ bumažka “ mi zázračne umožńovala z hlavnej cesty cez kontrolné stanovište vojakov a milície odbočiť kamkoľvek.

V eufórii zo “ slobody “ som teda odbočil a išiel v ústrety neznámemu bez mapy, len tak, však sa uvidí.

Na ceste viac ako 100 km som nestretol ani živú dušu a len som za sebou pozororoval obrovitý rozvírený mrak prachu.

Odrazu auto skapalo a po dvoch hodinách čakania som z tej samoty začal mať obrovský strach, čo teraz bude.

Vtedy neexistoval mobil a tých 100 kilometrov pustatiny pešo sa mi zdalo ako hotová smrť.

Po hodine sa na horizonte z opačného smeru objavil malý prášny mráčik a ten sa pomaličky približoval.

Najprv som mal takú radosť ako nikdy v živote a následne som zažit taký šok, ako nikdy v živote.

Prirapčal ku mne vojačik na motorke so sajdkou a rovno kričí moje priezvisko “ Továrišč Resek a što s Taboj ?! „.

Tak som v praxi pochopil, že vo vtedajšom ZSSR bolo viac vojakov, milicionárov a agentov ako samotných obyvateľov.

Oni si samozrejme odovzdávali informácie o každom mojom pohybe a dohliadali na to, aby sa mi “ nič nestalo „.

Každá forma slobody má svoje pozitívne a negatívne stránky.

Rusi, Ukrajinci žijú ešte stále v zajatí svojej “ vojenskej slobody „, kedy hlavnú rolu plní štát, vojaci, agenti, úradníci.

Američania sú na tom logicky omnoho lepšie, oni už prekonali prechod od vojenskej k “ polovojenskej slobode „.

Najlepšie sú na tom vyspelé západné krajiny Európy, kde skutočne vládne “ sloboda ľudu „.

A my ako Slovensko, vďaka Rusofilom a USAfilom poskakujeme ako pajáci, namiesto toho, aby sme sa naplno pridali k Západu.

Mimochodom, choďte si pozrieť v Rusku a na Ukrajine všetky tie dedinky zopár kilometrov mimo hlavných ciest.

Tam sa nič nezmenilo, vyzerá to, akoby zakonzervovaná bieda zašlých storočí.

Ale ľudia sú tam rovnako úžasní ako predtým.

Zabijú poslednú sliepku, uvaria, ponúknu a majú obrovskú nefalšovanú radosť, lebo prišiel Inostranec.

Jediný problém je, že musíte mať svoj organizmus dokonale vytrénovaný na alkohol, inak ste po smrti.

Tak snáď iba toľko z toho, čo povedal jeden múdry rozhľadený človek, ktorý Rusov a Ukrajincov tak veľmi miluje.

A keď sa ho opýtate, ako on vidí konflikt Rusko, Ukrajina, USA, NATO, odpovie stručne tvrdo dvomi vetami..

Aký konflikt, všetko je po starom, nič sa nezmenilo, Rusi sa rozpínajú k ZSSR, žoldnieri v  USA to vítajú.

A vyspelý Západ vďaka luxusu, slobode a demokracii občanov, je ako vždy v minulosti, na vojnu nepripravený !