Myslenie komunistov je šok ! Chceli sme ľuďom dobre. Systém zabíjal iba našich zradcov !

14. januára 2015 17:19, Prečítané 3 449x, luteranjaning, Nezaradené

Vídavame sa viac ako 20 rokov, predtým často, posledných päť už iba raz ročne a dnes vraj naposledy.

Kultivovaný bystrý pán má už nad 85 rokov a nikdy sa netajil svojimi sympatiami ku komunistom.

Myslenie mu ešte funguje perfektne, len ruky, nohy a vôbec telo už prestávajú fungovať.

Vyzerá to tak, že naše siahodlhé debaty sú v nenávratne.

Vždy priznával chyby bývalého režimu, vždy ale hľadal “ výhovorky „, ako mohol komunizmus krásne fungovať.

Vedel argumenty neskutočne zamotávať, že keby nie to a keby nie ono, všetko mohlo byť inak, lepšie.

Nikdy sme sa veľmi ani nepochytili, vždy sme sa dokázali vzájomne tolerovať.

Pravda, ja som vzhľadom na vekový rozdiel mal úctu k jeho šedinám a bol som opatrný.

Lebo, keď sme mali veľmi živú debatu, neustále zdôrazňoval, pozor, strojček pri srdci môže preskočiť a je zle !

Tak som vždy bol veľmi opatrný a kládol také otázky, ktoré ten strojček príliš nezaťažili.

Teraz mi to už ale nedalo a keď by to malo byť naozaj naposledy, odvážil som sa opýtať, čo som sa nikdy nepýtal.

Ako vidí on narodený v roku 1929 etapu vývoja komunizmu v podobe politických procesov 50 tych rokov.

Jeho odpoveď ma mierne povedané tak šokovala, až som dlhú chvíľu nevedel prísť k slovu.

Boli to naši ľudia, komunisti, boli to zradcovia a bolo nutné to urobiť, inak by sme boli dopadli ako Juhoslávia !

Systém v začiatkoch musel byť maximálne prísny, zabíjal iba našich zradcov, my sme ľuďom chceli len to najlepšie.

Ja si to pamätám ako dnes, počúvali sme to v rozhlase, obvinení sa verejne priznali k všetkým činom.

Keď som argumentoval, že to bol vykonštruovaný proces, vymyslené obvinenia, čo je dokázané, odpovedal pokojne.

Vtedajšie zákony boli platné, nikto po roku 89 nikoho nesúdil, niet o čom debatovať, vec komunizmu žije naďalej.

Na to som už radšej nereagoval.

Len som si v duchu vravel, “ neskutočný človek „, do konca života verí ideálom a kráča za nimi aj cez mŕtvoly !

Rozišli sme sa v pokoji a on kráčal pomalinky krôčik za krôčikom

Rozmýšľam, ako to bude vysvetľovať tam “ hore “ pri poslednom súde Slánskemu, Geminderovi, Frejkovi, Clementisovi a ďalším.

Lebo vražda zostane navždy len vraždou !

Spravodajstvo