Ján Luterán

Žijú si dedko s babkou na dedinke v Nemecku a spolu majú dôchodok 3100 eur.

Domček útulný, všetkou technikou vybavený, sťaby vymaľovaný, záhradka ako na výstave.

Elektrina, plyn, kúrenie moderné, aby sa im dobre a pohodlne žilo.

Chodník pred domčekom od krásy, bez výmoľov, rovnako cesta s asfaltom ako zrkadlo.

To treba, lebo auto v garáži je nové a zaslúži si tak ako oni, len to najlepšie.

Keď sa vyberú do obchodu na nákup, úctivo im zdravia, kvalitné potraviny naložia.

Je im veru sveta žiť, starosta sa o dôchodcov stará ako o poklad najväčší.

Ak niečo potrebujú, stačí zavolať na úrad a pomoc je okamžitá.

Každý mesiac si v pohode odložia aj 1500 eur, či na luxusné dovolenky, nové lepšie auto.

Čo čert nechcel, títo nemeckí dôchodcovia boli nútení navštíviť Slovensko.

Ich syn sa na staré kolená zahľadel do slovenskej nevesty.

Prišli na Slovensko a Išli odpadnúť z toho čo tu videli na dedine a v meste.

Rozbité chodníky a cesty, všade neporiadok, veľa opilcov, žiadny zásah polície, žiadny záujem štátu.

V obchodoch nekvalitné potraviny, oproti Nemecku neskutočne predražený tovar !

A keď sa dozvedeli aké majú Slováci dôchodky, aj začali pochybovať o ich zdravom rozume.

Syn si nakoniec Slovenku zobral, oni však prehlásili, na Slovensko už nikdy neprídu.

A budú veľmi proti tomu, aby tu vnuci vôbec chodili, už len kvôli bezpečnosti tela a rozumu.

Uplynulo 7 rokov a vnuci na Slovensko konečne prišli, no ani jeden nevie po slovensky plynulo celú vetu.

A čia je to vina milá babka a dedko zo Slovenska ?!

Príbeh je reálna skutočnosť.