Je 2.9.2014, 17.35, lietadlo spoločnosti Easy Jet pristáva v Budapešti na letisku Ferov vŕšok t.j. Ferihegy.
Prvý rozdiel oproti Západu je evidentný v tom, koľko sto metrov musíte prekonať od lietadla, kým sa dostanete k hale.
V letištnej hale zaregistrujete ďalší rozdiel dvoch svetov Východná a Západná Európa.
Pred chvíľkou som v Berlíne Schonefeld pozoroval ľudí, ako v kľude, profesionálnym personálom navigovaní, nastupujú do taxíkov.
Alebo prejdú zopár metrov k parkovisku pre autá a ešte lepšie, nastúpia rovno na S bahn.
Tu v Budapešti sa na Vás taxikári dotieravo vrhnú ako v Hurghade, s ponukou najnižších možných cien oproti konkurencii.
Neskúšam, pri okienku Tickets si pýtam lístok do stanice Keleti, slečna chce 405 forintov, podávam 5 eur, nemôže ich prijať.
Mám ísť oproti do zmenáre, tam podám 3 eurá a zasypú ma stovkami forintov, naspäť k Tickets, tam dostanem dva lístky.
Jeden na bus 200E do stanice Kőbánya, druhý na metro a už sa rútime autobusom, hegá to, búcha to, to veru nie je Nemecko.
V metre to navyše aj piští, okná sú pootvárané a vzduch je mizerný i tak, nevadí, prestupujem, pre istotu sa pýtam mladíka na trasu.
Premýšľa, tvrdí, že je to lepšie o dve zastávky ďalej, o zastávku ďalej povie, že to bolo lepšie tam a tak vystupujeme spolu.
Cestou sa ma pýta, odkiaľ som, keď viem maďarsky, vravím Prešov, ale narodený v Košiciach, jeho reakcia bola k totálnemu úžasu !
Nechcel by som byť na Vašom mieste a žiť takýto ničomný život na zradnom Slovensku.
Aj ma to prekvapilo, aj nie, škoda, že ja som už prechádzal na inú trasu, ajajáj, koľko zaujímavostí by sa mládenec dozvedel.
Som na stanici Keleti, chcem platiť lístok na IC Budapešť – Miškolc, eurá neplatia a chlapík ma posiela do medzinárodnej kasy na poschodí.
Tam dve ženičky ako za Márie Terézie ručne vypisujú lístky, je tam šóra ako za Jánosa Kádára na gumené čižmy, idem do zmenárne.
Za 20 eur mi mladík podáva tisíce forintov a vysvetľuje, že u nich euro nebude ani za 10 rokov, lebo ako by inak fungoval kšeft v Maďarsku.
Rozumieme si aj potom, keď sa sťažujem, akého šovinistu som pred chvíľkou stretol v metre a jeho odpoveď bola excelentná.
Sám nie je z Budapešti, mnohí v Pešti si myslia, že Pešť je pupkom sveta, pričom z mesta ani päty nevytiahli a podliehajú ideológii šovinizmu.
Nastupujem do IC vlaku, v našom vagóne je nás iba zopár a našťastie vedľa mńa kvapká voda na koberec z klímy po celodennej šichte.
IC Hámor Inter City odchádza 19.30, má jedinú zastávku vo Fuzesabony, v Miškolci je 21.30.
Ak chcete ešte jeden rozdiel medzi Východom a Západom, tak to sú železničné stanice v Maďarsku.
Počas celej trasy sa prakticky nedal zistiť ich názov, svetlá svietili len na časti nápisu staníc, alebo vôbec.
V Miškolci ma čaká auto, 23.00 som doma, dávam si kúpeľ na nohy a premýšľam ako k nám dostať zo Západu to dobré.
Ďakujem za neskutočné zážitky a hlavne poznatky o tolerancii, poriadku a funkčnosti Nemecka.
Celá debata | RSS tejto debaty