Imre Karabinoš, slávny to motocyklový pretekár zomrel nedávno vo veku 80 rokov.
Imrišku, spoznali sma sa cca pred 16 rokmi, Ty si nástojil, že si budeme tykať.
Pre mńa to bolo zvláštne, lebo ja som Ťa mal v pamäti ešte ako chlapec, keď ma oco brával na preteky do Prešova.
A Ty si ten prešovský okruh vyhrával a Šťastný, Srna, Deliman a iní nemali šancu
Posledné dva roky si už premýšľal, ako to s Tebou bude po smrti.
Spomínal si na detstvo pod Táboriskom, otca ako ladil organy a Teba, aké si stváral huncútstva.
Spomínal si manželku, dcéru, bratov, cyklistu a podnikateľa v Prahe a tiež kulturistu v Kanade.
Vaše vzťahy si mi popisoval ako ľudskú katastrofu, možno si to celé pre seba prikrášľoval, ťažko povedať.
Vysvetľoval si mi, aké ťažkosti si mal s otcom a mamou, keď si sa o nich staral sám pred ich smrťou.
Ako Ti bratia nepomohli a ako ste sa s tým z Kanady rozišli úplne kvôli súdu, kedy Ťa žaloval za byt.
Ja som sa vždy snažil, aby si sa s rodinou skontaktoval a aby sa Vaše vzťahy dostali aspoň do stavu komunikácie.
Pravda, Ty si bol zatrpknutý a ako čas bežal, roky človek nezastaví a zdravie si nekúpi.
Posledné roky si sa upieral vždy k Bohu, spomínal si ho každodenne a to bolo dosť zvláštne.
Do kostola si nechodieval, na pohreby kamarátov si nešiel, lebo Ti to robilo zle, aj dcéru si vydedil, vnuka si nevidel.
Pravda, ja som sa zasa od iných napočúval, čo Ty si bol za “ kvietok „, za mladých čias.
Predseda straníckej organizácie v Autodružstve, ženatý učiteľ učńov, ktorý na Domaši celé leto obháňal ženy a dievčatá.
Keď si si našiel na staré kolená priateľku o 35 rokov mladšiu, aj mi to pripadalo trocha absurdné, ja ale nie som sudca.
Ešte k tej komunistickej strane, tvrdil si, že si Ťa našli sami, lebo si bol nadaný športovec a oni Ťa potrebovali a využili.
A Ty si ich potreboval tiež, lebo keby si netancoval tak, ako oni pískali, nebol by si ani majster športu, nehovoriac o iných veciach, čo si sám priznal.
Tie iné veci tu už nebudem rozpitvávať, komunisti, ktorí sa ešte neprebudili, by Ťa za to mohli, aj v záhrobí naháňať.
Imrišku, čo bolo, to bolo, končím Tvojou obľúbenou vetou a verím, že sa Ti splnilo Tvoje želanie.
Posledné roky si každodenne opakoval vetu, Pán Boh je nenáhlivý, ale pamätlivý !
Tak verím, že na tom poslednom súde si dopadol primerane svojim skutkom.
Myslím na Teba v dobrom a dúfam, že mi pán Boh ešte dopraje na Zemi veľa rokov, kým sa naše duše stretnú “ naživo „.
Celá debata | RSS tejto debaty