Ján Luterán

Kto chce a za koľko na tú prezidentskú stoličku za každú cenu posadiť tú svoju figúrku ?

Hybnou silou frašky zvanej prezidentské voľby sú majitelia médií, ktorí potrebujú sledovanosť za každú cenu.

Médiá preto celkom logicky vytvárajú živnú pôdu pre fámy a rozprávky okolo kandidátov.

V prvom dejstve frašky trvajúcej viac ako rok Slovensko šalelo od napätia, či súdruh Cola Cola bude, alebo nebude kandidovať.

Cola Cola a celý jeho štáb sa v zmysle scenára statočne držali a ani za svet svoju kandidatúru neprezrádzali.

Aby napätie medzitým neupadlo, v druhom dejstve sa predstavovali menej atraktívni súdruhovia kandidáti so svojimi mediálnymi „ľapotačkami“.

Moderátorom odpovedali, koho tolerujú v oblasti erotických vzťahov a ako naložia s prezidentskými výsadami v prípade, keď motyka vystrelí.

V treťom dejstve za zvukov fanfár Cola Cola oznámil, že ľud si ho žiada a on sa ľudu odovzdá celý, lebo niet vyššej odovzdanosti.

Záver frašky je gradovaný do otvoreného konca, aby naivní diváci nadobudlii dojem, že všetkému ešte nie je koniec.

Súdruhovi Cola Cola vymyslia zdatného protivníka s tričkom na hrudi I Love Meciar, ktorý o Cola Cole tvrdí, že je to bezcharakterný karierista.

Frašku, ktorá sa uzavrie 15.3.2014 si všetci povinne zaplatíme cez dane a ministerstvo kultúry, preto sa môžeme sťažovať akurát tak na lampáreň.

Povedzme si na rovinu, potrebuje malé Slovensko akéhosi panáčikovského prezidenta ?

S platom 5200 eur, s doživotnou rentou 1000 eur a k tomu ešte doživotná ochranka, drahé autá, kancelárie a skryté výdavky ?