Včera ma navštívil jeden známy, poznáme sa od roku 1989, vtedy navštevoval moje prednášky o družicovej TV a veľmi túžil mať satelitný príjem.
Po revolúcii sme sa štyria pod mojim vedením autom značky Škoda Favorit vybrali na nákup k predajcovi satelitných prijímačov Predki.
Firma sídlila v Nemecku, vo veľkom rodinnom dome, v malebnej dedinke a bol to veru zážitok nad zážitky pre nás ľudí z komunistickej gubernie.
Predstavte si štyroch chlapov, ktorí časť noci prebdeli, prespali vo Favorite, ako klopú na dvere rodinného domu, ktorý otvorí manželka majiteľa.
Manžel nebol doma a štyria neoholení, pokrčení chlapi z Prešova si chcú kúpiť satelitné prijímače, čo som sa snažil pani domu vysvetliť.
Zatelefonovala manželovi, ten si ma podľa mena zapamätal z výstavy IFA v Berlíne a pani sa s úsmevom vrátila a pustila nás do domu.
Rozumiete, aká dôvera a serióznosť bez predsudkov panovala v tej dobe u Nemcov voči nám, hoci sme boli z postkomunistického bloku ?
Pani odišla, nás nechala v miestnosti plnej techniky, vyberali sme si prijímače, spomínaný známy mal žalúdočné problémy zo stravy a dlhodobo okupoval toaletu.
Ako šéf výpravy som mal z celej tej „okupácie“ domu zvláštny pocit, prijímače sme si vybrali, zaplatili, odišli a sami sme žasli, že ako je to možné.
V dedinke boli všade pootvárané brány, panoval tam kľud a pohoda a my sme sa nádejali, že aj k nám domov raz zavítajú rovnaké časy.
Nestalo sa, píše sa rok 2013 a Slovenská Komunistická Gubernia je presiaknutá podvodmi, korupciou, nenávisťou, primitívnosťou.
No ale poďme k môjmu známemu, ktorý sa včera objavil po mnohých rokoch a prišiel s neobyčajnou zvesťou, až ma z nej tak trocha zamrazilo.
Pán Luterán, čítam Vaše články na Pravde a prišiel som Vás varovať, oni Vás zabijú, okamžite prestaňte s tými blogmi, neviete, čoho sú komunisti schopní !
Keďže som bol v práci, práve veľa roboty a mnoho ľudí, mohol som sa známemu venovať len sporadicky a jeho dobré rady mi pripadali prehnané.
A on, vidiac, že to neberiem príliš vážne, znova úpenlivo apeloval, aby som si uvedomil nebezpečenstvo, až ma to vytočilo a vravím mu, aby nebláznil.
Či si naozaj myslí, že v roku 2013 by sa našli komunistickí fanatici, ktorí by boli schopní zabíjať kvôli opisu reality podloženej dôkazmi ?!
A on na to, že áno a či ja nečítam nenávisťou prešpikované reakcie, nehovoriac o tých, ktoré útočili na rodinu, na deti a boli administrátorom vymazané.
Ja to nečítam z jednoduchého dôvodu, zbytočne by ma to rozptyľovalo, ovplyvňovalo a niekedy je tam tak veľa reakcií, ani by som to neprečítal.
Známy odchádzal s tým, že sa vráti, až budem mať viac času, dúfajúc, že ma ešte nájde živého, machersky som mu radil, aby sa zbavil paranoje.
Červík strachu sa ale zakorenil, čo keď tí komunisti naozaj medzi sebou majú nejakých tých bláznov, šialencov, fanatikov, bývalých eštebákov ?
Majú bohaté skúsenosti ako ľudí likvidovať, znepríjemňovať im život kde sa len dá a tak rozmýšľam, netreba brať vážne tie ich nenávistné kecy ?
Čo by mi to ale pomohlo, nič, ak si nejaký nepríčetný likvidátor nahovoril, že som zodpovedný za koniec jeho skvelého komunistického života.
Tých červených, čo sa majú ako prasce v žite, tých sa báť netreba, tí pri nakradnutých miliardách ďaleko vo vile ani nevedia, kde je SKG.
Oni len poťahujú nitky, na ktorých majú zavesených socialistických papalášov, čo im ručia za beztrestnosť a prosperitu vlastnými hlavami.
Horšie to bude s červenými robotmi, ktorí Slovenskú Komunistickú Guberniu milujú ako symbol a v hlavách i vreckách im to duní prázdnotou IQ.
ale páni, prečo tak ostro? V článku ...
Len jedna vec ma napadla. Keby blbosť ...
100 bodov a plusov. ...
Kým doteraz som váhal pri hodnotení, ...
Keď sa niekedy bude hľadať názov ...
Celá debata | RSS tejto debaty