Komunistický úrad, šéfovia trafikanti, úradnícka bezstarostná mašinéria, nielen v PO !

11. júla 2013 11:21, Prečítané 3 227x, luteranjaning, Nezaradené

Ak chcete vedieť a vidieť, ako vyzerá zakonzervovaný komunizmus v realite EÚ, navštívte komunistický skanzen v Prešove.

To je taká budova, asi po vzore architekta Lomonosovej univerzity, čosi ako mauzóleum, kde to nielen hnusne vonia komunistickou zatuchlinou.

Tam ten komunizmus 60 tych rokov krásne žije v spôsoboch a v ľuďoch, ktorí si ho doslova pestujú a udržujú pri živote.

Ak to ako občan chcete zažiť, neodporúčam, ale skúste, úrad dopravy, to je ten čítankový komunizmus ako remeň.

Stačí si tam ísť prihlásiť ťažné zariadenie, alebo a to už je čosi nad ľudské chápanie, prihlásiť si auto legálne kúpené v EÚ u predajcu v Nemecku.

Ak ale nechcete prísť o nervy a ilúzie a zdá sa Vám, že tento komunistický štát ešte ako-tak funguje, prečítajte si môj predchádzajúci blog.

Ten komunistický úrad je doslova šialený hlavne v tom, ako si tam stranícke centrály a stranícki šéfovia trafikanti vychovávajú nových mladých komunistov.

Asi sa opakujem, je neskutočné, ako im to v tej úradníckej gubernii pri bývalej komunistickej mramorovej opache perfektne funguje.

Len tam nesmie vkročiť žiadny občan, ktorý je na tú ich komunistickú stranícku zatuchlinu alergický.

Po rokoch som tam vkročil a poviem Vám, je to sila !

Tam vidíte úradníkov ktorí po chodbách veselo pobehujú od komunizmu doteraz, čím ich pravda nemožno rovno priradiť ku komunistickému inventáru.

Samozrejme, návyky, syndróm vyhorenia, pravidelná strava, výplata, odmeny, dovolenky, PN ky, kľud, pohoda pod straníckou direktívou urobí svoje.

Horšie je, že sa tam dostanú aj mladí ľudia a z nich si stranícke centrály vychovávajú novodobé monštrá, ktoré majú dve mozgové sústavy.

Jedna je, akože civilno-občianska, to asi keď je úradník doma u maminky a vtedy je snáď ešte človekom.

Maminke trepe rozprávky, aké je ťažké makať na úrade, musí to a ono, aj somariny, no ale strana a šéf trafikant nad ním si to prajú, tak on musí.

Príde do úradu, kávička, srandičky a potom už len špekuluje ako prežiť deň v pohode, len keby neexistovali tí otravní občania.

Včera na úrade mi tam jedno také stranícke úradnícke decko, čo by mi už vnukom mohlo byť, malo snahu rozprávať rozprávku, až mi to dvihlo adrenalín.

Priplietlo sa mi to cesty práve vtedy, keď som straníckemu vedúcemu úradu vysvetľoval aký má bordel na úrade a chcel som si odfotiť tony šanónov.

Stranícky šéf zajakal, načo to je, nedá sa, ukázal som mu doklad, ktorý to umožňuje a v tom k nám pribehlo akési decko v košieľke ako na pláži.

A začalo byť veľmi múdre.

Hovorím si, to bude asi nejaký rodinný príslušník, tak som mu začal tykať, aby sa do veci nemontoval.

To dieťa bolo ale úradník, šéfov stranícky pomocník a začalo sa hrať na urazeného.

Ukázal som mu doklad, zjavne tomu nerozumel, dokázal ale vytvoriť jednu úžasnú vetu ako z čias boja komunistov proti vonkajšiemu a vnútornému nepriateľovi.

“ A čo keď Vy máte taký fotoaparát, že ten dokáže vyčítať z tých nafotených šanónov osobné údaje občanov !!!

Túto úradnícko-stranícku depresiu a našu spoločnú cestu z 5. poschodia na prízemie k najšéfovi úradu za povolením na fotenie som verbálne využil k masírovaniu podstaty v jeho mladej hlave.

Chcete spoznať podstatu rozhovoru s najšéfom dopravy v Prešove, doprajte mi chvíľočku.