Ján Luterán

Už v roku 2007 bol na Slovensku známy prípad chlapca z Anglicka. Ten trpel nadváhou trojnásobku priemernej hmotnosti jeho rovesníkov, čo pri dieťati jeho veku znamenalo ohrozenie života. Príslušné štátne úrady a inštitúcia na ochranu práv dieťaťa matku viackrát upozornili na zmenu životosprávy i návykov dieťaťa. Nič sa nezmenilo. Matka naďalej dieťa dopovala kalorickými bombami typu burger, sladkými nápojmi a ničnerobením. Úrad nakoniec zakročil a dieťa putovalo na odvykaciu kúru. U nás vidím celé roky pravidelne rovnaký obraz. Tri podvyživené decká s podvyživenou matkou sa živia odpadmi z kontajnerov. Matka je tá istá, len deti sa po rokoch striedajú. Dve z nich vlezú do bedne, hrabú palicami a tretie pri kontajneri s vyjavenými očiskami privoniava k čomusi v dlani. Sprvoti to vo mne vyvolávalo hrôzu, odpor i ľútosť zároveň. Sedíte si v aute ako taký tĺk, pribrzdíte, scénu zaregistrujete a nie ste schopný s poznatkom nič urobiť. Ale scénu dennodenne vidia aj mestskí policajti, ktorí tam číhajú na pokuty. Deti sú pre nich nezaujímavé. Keby systém u nás fungoval ako má, zaujímali by sa. No ale u nás je celkovo podivný štát. O podvyživené nadrogované deti štát ani nezakopne. Zato policajti strážia ulicu kvôli mestskému poslancovi. Ten si vymyslel na svojej ulici značku Zákaz prejazdu a tak ostatní vodiči kvôli poriadku nebezpečne kľučkujú pomedzi panelákmi. Tí ostatní miesta neznalí platia pokuty. Naši úradníci nevedia ako funguje EÚ. Tam by sa o veci premýšľalo v prospech všetkých občanov. I tých z kontajnera, i tých, ktorí kvôli nezmyselnej značke musia robiť nebezpečné manévre. No a mestskí policajti? Tí tvrdia, že oni nič nemôžu, len musia počúvať príkazy miestnej oligarchie. Bože, skoro som napísal mafie, to by som ale riadne prehnal, však ?!