Možno viete, možno neviete, v roku 1947 sa Československo stalo majstrom sveta v hokeji vďaka Rakúsku.
Naši vyhrali nad Rumunskom 23:1, Rakúskom 13:5, Poľskom 12:0, Švajčiarskom 6:1, Belgickom 24:0.
A potom prehrali so Švédskom 1:2, Beneš a 13 000 divákov bolo sklamaných, majstri sveta nebudeme.
Švédi tak riadne prehnali predčasné oslavy, že sa stal zázrak a šokujúco prehrali s Rakúskom 1:2.
Naši v záverečnom zápase vyhrali nad USA 6:1 a prvýkrát sa stali majstrami sveta.
Vláda ČSR na znak vďaky poslala do hladom a biedou sužovaného Rakúska vlaky s potravinami a uhlím.
Čo k tomu dodať ?
Asi iba toľko, že mnohí majstri sveta boli v roku 1949 vystavení represiám a len pár ich stihlo ujsť z už komunistického Československa.
Represie pokračovali až tak, že komunistickí papaláši v amoku v roku 1951 hokejistom zakázali účasť na MS v Paríži.
Zato,sovietski komunistickí agitátori sa činili a odrazu sa snažili využiť znalosti československých hokejistov a trénerov.
Pritom v ZSSR sa o kanadskom hokeji pár rokov dozadu vyjadrovali, že “ Táto hra je vo svojej podstate individualistická a primitívna „.
Zmena nastala z jednoduchého dôvodu, ktorý sa snažili pred ľuďmi utajiť.
Západné krajiny, vrátane tých, ktoré prehrali vojnu raketovo napredovali v hospodárskom vývoji a životnej úrovni.
A keď nestačili politické školenia a propaganda, bolo treba ľudu dokázať, že dokážu poraziť Západ aspoň v športe.
A tak sovietski hokejisti dreli ako kone, boli odsunutí na 11 mesiacov v roku mimo rodín ako nevoľníci a trénovali ako stroje.
Ak dosiahnu úspech proti Západu, budú hrdinovia, dostanú odmeny a metále, ak nie, čaká ich gulag a poníženie.
V roku 1954 sa im to konečne podarilo a sovietski občania verili, že sú najlepší na svete, hoci hrali iba proti amatérom Kanady.
A kde sme dnes ?
Hokej hrajú na najvyššej úrovni logicky iba profesionáli.
A v Rusku hrajú nečistú hru na najvyššej úrovni štátu oligarchovia.
A vyzerá to tak, že ako v roku 1948, tak aj dnes ruskí oligokomunisti poťahujú za špagátiky českú a slovenskú štátnu oligomafiu.