Voľby 2016 boli a sú fantastické kvôli tomu, ako dokázali Slovensko vytiahnúť z hlbokého bahna.
Zatiaľ sme z toho bahna iba do polovice tela a môžeme vyskočiť, alebo padať dolu.
Lebo čo si budeme navrávať, klamať, hrať falošné hry s menej vedomými, ktorí sú miskou na váhe.
Falošnej moci.
Slovensko je také mierne Bielorusko v lepšom a horšom podaní.
To lepšie je iba o tom, že sme sa zhodou náhod ocitli v rodine európskeho spoločenstva.
To horšie je o tom, že tu máme skrytý systém komunistickej diktatúry a len lepšie maskovaný.
Na to netreba vysoké IQ, aby tomu porozumeli i tí, ktorí takýto zločinecký systém udržujú pri moci.
Moc, peniaze, korupcia, vytváranie závislosti a hľadanie slabosti je jej hlavným súdržným lepidlom.
Na Slovensku teraz súdruhovia musia za každú cenu “ zlepiť “ falošnú moc, ktorá sa im rozbila.
Majú k tomu bohaté skúsenosti a hlavne takmer nekonečný peňazovod, lebo je štátny.
A tak súdruh pobirmovaný víta kolaborantov s falošnou mocou priamo v sídle štátu, lebo si je takmer istý.
Nie je vôbec dôležité, či tie pikle falošnej moci vznikli pred voľbami, alebo po nich, lebo už teraz je isté.
Buď padáme ku komunistickej diktatúre, alebo vyletíme pod krídla Sulíkova.
Sulíkovo, keby ste nevedeli, to je štát, kde funguje právo, ekonomika, sloboda, solidarita, tak ako má.
Najbližšie dni, týždne, mesiace, 2 roky budú veľmi zaujímavé, lebo budú odhaľovať charakter ľudí Slovenska.
Falošná moc zoslabla a potrebuje svojim “ voličom “ vytvoriť pozlátko na spôsob Bieloruska.
Obchody a veci v nich sa tvária kapitalisticky, ulice sú vyzametané a kto má peniaze, má aj falošnú ilúziu.
Vo vzduchu je však pachuť komunizmu, sem – tam sochy Lenina a na každom mieste tajná polícia.
Teraz už záleží len na každom z nás, na hrdinoch vlasti, či bude Slovensko Bielorusko.