Píšem tu na Pravde rôčky tie svoje článočky slobodne a šťastne a virtuálne tu spoznávam anonymov v dobrom i zlom.
A vidím, ako je prevažná väčšina z nich vnútorne nešťastná z jednoduchého dôvodu, len si to nedokážu priznať.
Lomcuje nimi, hnevá ich to človečenstvo, ktoré majú v sebe našťastie zakódované a nedokážu sa ho zbaviť.
No lebo inak by ani človekom nemohol byť ten, kto v duši nemá skryté tajomné zákutie zvané svedomie.
A preto sa pýtajme každý z nás svojho svedomia, robím ja ostatným ľuďom dobre, alebo zle… ?!
V roku 1989 sme kľúčikmi štrngotali na námestiach, pretože sme vnútorne cítili, že treba zmenu v spoločnosti.
Šťastie sa nám odvtedy vrchovato naplnilo a nešťastný dnes môže byť iba ten, kto si mýlil pojmy.
Šťastie je sloboda a zodpovednosť zároveň.
A teraz je doba, kedy je treba byť zodpovednými a treba prestať vyplakávať.
Lebo doba a okamihy roku 89 boli úžasné, fantastické, našťastie sú už dávno preč.
Nevšimli ste si, že svet je už úplne iný, lepší, modernejší ?
Máte mobil, internet, môžete ísť kedykoľvek kamkoľvek na tejto maličkej planéte zvanej Zem.
A prečo nie ste šťastní ?
No iba preto, že máte pocit, že všetky tie udalosti, ktoré sa na Vás valia zo všetkých strán, sa Vás osobne dotýkajú.
Utečenci utekajú, zbrojnoši zbroja, médiá medializujú, politici klamú a lekári predpisujú lieky od výmyslu sveta.
A ľudia stále rovnako umierajú v mladom veku a majú nahrabané milióny, miliardy a čo….?
Vlasy si za ne nekúpili, zdravie a život im peniaze nezachránili.
A teraz úprimne, nie ste Vy šťastní ľudia ?
Sme a preto sme logicky nespokojní s tým, čo sa na Slovensku deje.
Lebo chceme, aby naše deti a vnuci boli šťastní tiež.
Tak to šťastie pretavme do reality svojou zodpovednosťou.