Viete kedy naozaj verím, že uverejnený článok skutočne čitateľov zaujal a je hodný hrdosti ?
Nie vtedy, kedy by mal hoc obrovskú čítanosť v číslach, ktoré sa nedajú overiť.
Lebo odkedy tu píšem už pár rokov, ten včerajší článok mal najväčšiu pozitívnu odozvu.
To mi dokonca telefonovali úplne neznámi ľudia, ktorí mi ďakovali a povzbudzovali ma.
A ešte ma aj prosili, aby som ďalej odvážne písal, lebo v tejto dobe to veľmi treba.
A keď ma dnes osobne navštívili ďalší, tak verím, že spolu sa dá v tejto krajine niečo dobré naozaj urobiť.
Lebo ja som iba obyčajný bloger, ktorý píše veci tak, ako ich v pravde zažíva v každodennom živote.
A ten život plynie strašne rýchlo a čas je najvzácnejšia veličina a preto ho treba žiť čestne a nebojácne.
Aj sme si v dnešnom debatnom krúžku ponadávali, aj sme sa zasmiali, ale hlavne sme pookriali na duši.
Lebo niet nad blízky kontakt ľudí, ktorí rozumejú tomu, čo sa vôkol nás deje a hľadajú riešenia.
Verte vždy iba tomu, čo sami zažívate, verte tomu, čo Vám vravia Vaše pocity.
Ďakujem všetkým, ktorí ma dnes volali a navštívili, len Vás ešte raz prosím o jedno.
Šírte pravdu a spoliehajte sa vždy len sami na seba, lebo dnes tu sme a o sekundu tu byť nemusíme.
Štafetu pravdy ponesú vždy ďalší a ďalší a preto odovzdávajte a šírte pravdu statočným Slovákom.
Pánovi od Prešova, ktorý sa dnes v telefóne viackrát ubezpečoval, či som to naozaj ja osobne, pripomínam.
Prečítajte si ešte raz debatu pod včerajším článkom, má to naozaj mimoriadnu výpovednú “ hodnotu „.
Fanúšik, prekvapujúco kdesi od Topoľčian to charakterizoval tak trocha až morbídne.
Pán Luterán, Vy ešte žijete, lebo keby príspevky v debate strieľali, tak ste čisté rešeto !
Priatelia, ešte raz mi dovoľte úprimne sa Vám poďakovať za vašu osobne vyjadrenú podporu.
Cením si to nadovšetko.
A potešilo aj to, ako ste vyjadrovali podporu novému Lídrovi Slovenska.
Oodovzdám mu všetky Vaše podnety a rady, ideálne však bude, aby ste sa s ním stretli osobne.