My Deti Strateného Raja, hľadáme odpovede na naše otázky. Najprv sa ale musíme nájsť. Pomôžte !
8. októbra 2015,
luteranjaning,
Nezaradené
Moju maminu pred dvomi týždńami oslovil na ulici v Košiciach pekne oblečený sympatický pán.
Z jej pohľadu takmer 82 ročného človeka so slabším zrakom sa jej ten pán zdal ako mládenec.
“ Mládenec “ ju oslovil s tým, že či je pani Luteránová a ak áno, tak že so mnou chodil do ZDŠ.
A že ma pozdravuje a rád by sa stretol.
Povedal jej aj meno, lenže maminka ho úplne logicky zabudla.
Vôbec sa jej nečudujem, veď ja, takmer 60 ročný “ mládec “ už pomaly zabúdam tiež.
To som si uvedomil ihneď, keď som si pozrel fotografiu z mojej prvej triedy ZDŠ.
To, že som tam málokoho poznal, je tiež logické, nakoniec je to už viac ako 53 rokov dozadu.
V prvom momente som nenašiel ani sám seba..
Až potom mi zaplo, že som ten huncút, ktorý má zakryté oči.
A vedľa mńa naľavo sa smeje Milan, dá sa povedať môj najlepší kamarát.
Tipujem, že to bol on, ktorý maminu oslovil.
Milan Mardzin, ozvi sa, prípadne ak ho niekto pozná, dajte mu vedieť
Ak by sa niekto ďalší na fotke spoznal, ozvite sa mi prosím tiež.
Chodili sme spolu na ZDŠ v Košiciach na Mieri Park Mládeže od 1 do 4 triedy.
Bolo to v rokoch 1962 – 1966
Kvôli veľkému počtu detí nás potom rozdelili a časť z nás prešla na ZDŠ Odborárska.
Ďakujem za pomoc.
