Ožieral sa, bol mazák, kradol, socík sa mu páčil. A na starobu mu z toho v hlave šiší ? !
8. júla 2015,
luteranjaning,
Nezaradené
Tuším sa mi pomaly a trpezlivo podarilo odhaliť podstatu, prečo na Slovensku vládne sockomklérkap.
No lebo ľuďom, ktorí prežili všetky tie prekrútené režimy z toho načisto šiší a to odovzdávajú ďalej.
Vyznavači slušného kapitalizmu sú na tom paradoxne najhoršie, lebo nemajú žiadnych živých svedkov.
Uznajte sami, poslední mohykáni slušného kapitalizmu nám prakticky vymreli so zánikom republiky po roku 1938.
Potom nastúpila vláda klerikálneho nacionalizmu pančovaná zmesou náboženstva, fašizmu a fanatizmu.
A potom, čo Prvá republika dokázala, komunisti svojou vládou zničilii, rovnako životy a myslenie miliónov ľudí
Mnohým sa hodnoty v hlavách postupom času od roku 1989 doteraz tak pomotali, až im z toho doslova šiší.
Ako sa takéto šišanie prejavuje v bežnej praxi dnešného moderného života, náročného na každodenné zmeny ?
Títo ľudia nedokážu pochopiť, ako na nich útočí vládnuca ideológia sockomklérkapu za posledných 25 rokov.
Jedinec stráca cit pre realitu, vytesńuje z pamäte nepríjemné spomienky a tie príjemné si prikrášľuje, sám seba klame.
Keď bol mladý, mohol sa ožierať do sýtosti, telo niečo vydržalo a socialistický režim alkohol logicky podporoval.
V tej dobe to bola komunistami podporovaná droga, ktorá ľuďom umožňovala rýchlo zabudnúť na strasti života.
Chlastalo sa všade, kto nepil, bol považovaný za čudáka a MDŽ, 1. máj, dožinky a slávnosť ROH, to boli pitky do nemoty.
Komunisti okrem likvidovania kritikov, jednoducho likvidovali i mládencov v povinných dvojročných vojenských táboroch.
Tam ich mučili i učili všetkým ľudským zverstvám.
Prvý rok bol holub otrok, nikto, pucflek, vyrobili z nejho zviera, ktoré potom druhý rok rovnaké zverstvá robilo iným.
Komunisti to mali diabolsky vymyslené, predstavte si, mať masu mladých ľudí dva roky pod absolútnou vládou.
Povedzme si úprimne, špinavosti, ktoré sa odohrali v týchto vojenských táboroch, sa nutne odrazili na myslení jedincov.
Môžeme sa preto čudovať, koľko je šišnutých starých chlapov, ktorí prešli peklom vojenských táborov ?
Nemôžeme.
A čo potom ešte babičky, ktoré za socializmu prežívali svoje najšťastnejšie roky kytičiek MDŽ ?
Môžeme ich teraz súdiť za ich závislosť na medových rečičkách o tom, ako si štát váži ich prácu a výchovu detí ?
Nemôžeme.
Môžeme sa iba čudovať, prečo im to nezapne aspoň jeden deń v mesiaci, keď dostanú “ zaslúženú “ almužnu.
A ani ich len netrkne zisťovať, prečo sa v tomto štáte luxusom nešetrí na ničom, len práve na nich.
No ale to by už bolo asi priveľa, lebo až vtedy by zistili, že ich politickí obľúbenci si o nich myslia, že sú šiši.
Lebo keby si to nemysleli, mali by strach tak bujaro kradnúť zo štátneho a teda z penzií tých úbohých babičiek a deduškov.
Milé babičky a deduškovia, zahoďte svoje zle naprogramované šišiny a nahoďte si tam obyčajný sedliacky rozum.
Ukážte tým svojim sociálne ladeným otrokárom, že sa vo Vás poriadne zmýlili a nažeňte im strachu za všetky zločiny !