Postkomunistické krajiny ako súčasť EÚ pokračujú v totalitnom štýle manipulovania mysle a konania občanov.

Typickým príkladom sú dvojičky premiérov Viktor a Róbert, hrajúci tú istú podlú hru na svojich spoluobčanov.

Viktor chytil vietor do politických plachiet už v júni 1989, kedy ako šéf mládežníkov Fideszu brojil za novú slobodu.

Pri rehabilitovaní Imre Nagya vyzýval ľudí k slobodným voľbám, odchodu okupačných ruských vojsk a k otvoreniu hraníc.

Za odvahu získal od Sorosa ročné štúdium v Oxforde a po páde komunizmu sa mu tak otvorili dvere k politickej kariére.

Tú využil dokonale a vymyslel kadečo od ochrany jazyka, kultúry a cirkví až po bleskkove udelené dvojité občianstvo.

Ak sa to hodí pre Maďarsko, dostaneš občianstvo, buď pre zištné ciele športu, alebo rozšírenia miliónov v mene Trianonu.

V minulosti hájil práva každého človeka na slobodu, dnes chce vybudovať 4 metrový plot a uprieť práva iným.

Problém nie je v plote, keďže ten by Maďarsko postaviť kľudne mohlo a teoreticky aj malo ako hranicu Schengenu.

Problém je v niečom úplne inom a tou je nenormálna demagógia, ktorou Viktor svojich spoluobčanov manipuluje.

Dopadlo to až tak neskutočne, že v máji 2015 predseda Európskej komisie vítal Viktora v Rige slovami Zdravím Ťa diktátor !

K tomu trocha iným spôsobom smeruje aj náš Róbert, čo je logické, lebo on je od roku 1987 po rok 2000 komunista ako remeň !

Najprv tvrdil, že revolúciu 89 nevnímal a v novembri roku 2000 svoj sockomunizmus pritvrdil výrokom v časopise Slovo nasledovne.

“ Domnievam sa, že do roku 1990 tu bolo množstvo dobrých vecí… Napríklad podpora mladých ľudí, rozličné štipendijné systémy…

Netvrďme preto, že všetko bolo úplne zlé a že tu bola čierna diera. „.

A tieto “ múdre slová „, napriek neskôr odhalenej birmovke a obdivu k marxizmu, či Sovietskeho Zväzu u Slovákov naozaj zarezonovali.

A tak sme sa vďaka Viktorovi a Róbertovi ocitli v bizarnej situácii, obaja rozliční dnes zhodne hrajú rovnakú hru ako za totalitného režimu.

Doma hovoria niečo iné a keď prídu do Bruselu, zasa hovoria niečo iné, prosto občanom klamú a hrajú klasickú falošnú totalitnú hru.

Ocitli sme sa v abnormálnej situácii, maďarský bojovník proti komunizmu a slovenský komunista sa dnes v rámci EÚ objímajú ako bratia.

A obom moc zachutila natoľko, že sa v podstate správajú rovnako ako klasickí totalitní papaláši.

Udržujú ľudí v nevedomosti, manipulujú nimi a medzitým podporujú svoje partaje tak, aby iní mohli kradnúť a rabovať zo všeľudového majetku.

Najstrašidelnejšie na celej veci je to, že sa im darí z ich pohľadu fantasticky, Viktor dosiahol ústavnú väčšinu a Róbert pohodlnú väčšinu.

A občania ktorí takúto vec hlasmi dopustili sú všetci spoluvinníkmi, len si to neuvedomujú, rovnako ako za čias totalitného režimu..

No ale čo s tým, lebo keď Vodcom Moc Chutí a občanom nevadí žiť v nevedomosti, v klamstve, niekto na to musí logicky kruto doplatiť.

Doplácajú na to všetci, ale najviac tí, ktorí rozumejú tomu, prečo vyspelé krajiny EÚ fungujú pre občana tak komfortne ako sa patrí.

Tí vedia, že prosperita, demokracia, sloboda môže fungovať iba v súlade so zákonom a povinnosťami platnými pre všetkých rovnako.

Nedá sa v Bruseli tváriť, že rozumieme dohodnutým dohodám a potom prísť domov a pred občanmi spochybňovať dohodnuté dohody.

Viktor a Róbert sú ako právnické dvojičky, ktoré zneužívajú pokrútený paragraf  vždy tak, ako to vyhovuje mecenášom a to je katastrofa.

Ako človek musím konštatovať, Viktora a Róberta ako ľudí hriešnych apriori odsudzovať možné nie je, na to je najvyššia inštancia.

A pápež František jasne povedal, že aj komunisti budú raz za svoje hriechy postavení pred špeciálny nebeský súd.

Ako občan musím konštatovať, politici Viktor a Róbert by mali byť občanom zodpovední za svoje skutky, inak nikdy neprestanú.