Perfektným dôkazom je svet mini Slovenska, ktorý sa odohráva tu na Pravde v každom momente.

Je odzrkadlením našej spoločnosti a všetkých symptómov, ktoré sa v nej tak hlboko zakorenili odpradávna.

Titulka Pravdy je ako výklad pre “ okrasu “ reprezentovaný mocou a skupinkami okolo a “ chyták “ na ľudí.

Tvári sa, že udáva odraz krajiny, určuje najdôležitejšie témy, politiku, všetko ovplyvňuje a čo tam nie je, neexistuje.Obyčajní ľudia sú kdesi tam na okraji v kúte a ich “ rodinné, krčmové reči o ničom sa strácajú do ničotného prázdna „.

Tí obyčajní ľudia v kúte, to sú blogeri a diskutujúci, ktorí asi naozaj sedia v krčmách, doma a iba tak kecajú “ do vetra „.

Tí anonymní majú pocit relatívnej odvahy slobodne sa vyjadriť, lebo sú zjavne minimálne dvojnásobne “ podgurážení “ .

Ich prvým podporným psychickým elementom je čosi ako softvér a teda fakt, že sú anonymní a “ nepolapiteľní „.

Tým druhým je hardvér a teda podporná látka, ktorá im priamo dodáva energiu, niektorým potom až doslova “ krídla „.

A tak tu na Pravde píše jedna úžasná zmeska blogerov, ktorí tiež perfektne dzrkadľujú paradoxy rozvrátenosti Slovenska.

Zoberte si blogera, ktorý je oberkomunista, je v štátnej firme, odborne vychovaný v USA a neustále plačúci za Sovietskym Zväzom

Ďalej je tu pravičiar ako remeň, bývalý politik, ktorý neustále píše na jednu a tú istú tému dookola, bez akejkoľvek sebareflexie.