Včera ráno vlakom vyrazím do Bratislavy 8.55, v Blave sme 14.30.
Hneď prvá hlúposť je, že električky zo stanice nepremávajú.
Miestni tvrdia, že chvíľku fungovali len kvôli voľbám, čomu ja samozrejme nerozumiem.
Autobusom sa presuniem k Vysokej škole Športu, vybavím čo treba a utekám ostošesť späť na stanicu.
Je 16.25 a pani pri okienku ma bohorovne informuje, že na Východ už dnes nič nemajú v pláne !
Až o polnoci !
Bože, toto je čo za štát, to tu mám teraz zabíjať vyše 7 hodín ?!
Napadne mi ešte autobus a tak utekám k informátorovi.
Ten mi doporučuje utekať okamžite na trolejbus 210, možno stihnem posledný autobus na Východ o 17.00 !
210. mešká, čo miestnych vôbec neprekvapuje, minúty sa vlečú a my s rozheganým tragačom sme už takmer v cieli.
Lenže vodič trolejbusu nie je schopný zabočiť doľava, keďže tu autá oproti jazdia ako divé.
Toľko šaškuje, strečkuje až mu zrejme “ vyskočia tykadlá “ a potom zasa túruje náhradný motor, no a i tak len stojí ako “ trúba „.
Cestujúci jačia, vrieskajú a keď ten trubiroh konečne otvorí predné dvere a zrejme chce ísť nahodiť tykadlá, všetci sa rútia vonku.
Jeho takmer zvalcujú, On zasa jačí ostošesť, že to sa nesmie, utekať krížom cez cestu.
Ľudia vybehnú, bežím aj ja, skáčeme pomedzi autá, je chaos, už máme len pár minút, bežíme ako o dušu na ohyzdnú socialistickú stanicu.
Autobus stíham a som od šťastia takmer bez seba, to ako keby sa prinavrátili časy za komunistov, aj vtedy tak málo stačilo k šťastiu.
A taký celý preblažený vravím pánovi šoférovi, kedyže to budeme v Prešove ?
Presne o polnoci !
Asi zle počujem, to je čo za linka, za 20 eur ide 7 hodín do Prešova, to idete cez všetky dediny na Slovensku ?
Chlap sa urazil, my sme prosím medzinárodná linka Brno – Humenné !
Bože môj, Ty Slovensko nešťastné, ktože tu tento Tvoj chaos riadi ?
A dospeješ Ty niekedy k rozumu ?
Asi už nikdy.
Vďaka stranovláde a mafii máme už všetci tento bordel, zakódovaný v génoch.
Pane Bože, prosím urob malý zázrak a daj tejto krajine a ľuďom aspoň trocha rozumu a skutočnej viery !