Som ja zlý občan a či je problém v štáte, polícii a úradoch, ktorá nechránia, neslúžia, klamú ? !
29. mája 2015,
luteranjaning,
Nezaradené
Dnes ráno vyšlo slniečko a cestou do práce 8.35 si z domu veselo vykračujem a premýšľam, ktorou trasou pôjdem.
Skúsim to teraz zozadu okolo školy Svätého Mikuláša, dávno som touto trasou nešiel, bežne chodím spredu.
A ajhľa, zozadu je bránka, detičky kráčajú do školy a preboha, toto je čo za ohyzdné ČUDO priamo pri škole ?
Urobím si zopár snímkov a pokračujem po vykladanom chodníku smerom k ďalšej škole Pavla Sabadoša.
Premýšľam, ako je možné, že táto nebezpečná zrúcanina tu desaťročia straší a nikto, škola, ani rodičia nezasahujú ?!
Vyjdem spoza rohu a ajhľa ho, ulica je prázdna a na nej policajné auto s otvorenými dverami.
Zaujalo ma to, nedávno som tu videl auto so značkou KE s “ papučou “ a predtým zasa tuším s VT.
Prechádzam okolo auta, pozriem očkom dovnútra, pri volante sedí mládenec, má celkom sympatický výzor.
Vravím si, sedí, nemá čo na práci, skúsim sa opýtať, však na dverách svieti “ chrániť a pomáhať „.
Dobrý deň, môžem sa niečo opýtať ?
Áno.
Ste tu služobne ?
Celkom sympatická tvár zmení fazónu na rôznorodé, až skončí pri úškľabku.
No samozrejme.
Medzitým mu zazvoní telefón, odídem o pár metrov, aby som nerušil a keď skončí, pokračujem.
Ako je definovaná táto ulica, ako slepá, obslužná komunikácia ?
Tvár a tón pána policajta nadobudla hrubé nepriateľské črty.
Prečo Vás to zaujíma ?
Môžem si odfotiť naše auto odzadu ?
Nefoťte moju tvár !
Pane, ja si chcem odfotiť naše auto zozadu, nie Vašu tvár.
Išiel som dozadu a on zasa kričal, nefoťte moju tvár a odfotil som si naše auto.
Ako som odchádzal okolo auta, znova začal vykrikovať.
Prečo si fotíte moju tvár !
To ma už ako občana rozčúlilo a vrátil som sa k autu.
Vy ste naozaj policajt, kresťan, katolík, ako môžete takto klamať, verte mi, strašne sa za Vás hanbím.
Policajt pribuchol dvere a uškŕňal sa a začal telefonovať.
Odfotil som si auto spredu a prstom mu ukazujem, že nefotím jeho, ale značku nášho auta.
A následne kráčam po chodníku do práce.
Odrazu auto naštartuje a za chrbtom cítim, ako pomaličky ide za mnou, krok za krokom, trvalo to takých 50 metrov.
Co to robí, provokuje, zastrašuje, vyhráža sa mi, mám veľký strach, ale neotočím sa ani za celý svet, snáď ma nenaberie ?!
Nikde ani živej duše, srdce mi búši ako divé, tep mi stúpa na 200, no poviem Vám tie sekundy mi pripadali ako večnosť.
Pri bránke školy ma predbehol a periférne vidím, že sa v aute rehoce a ešte sa mi rukou akože vyhráža a či salutuje ?
Pravdupovediac, tento “ incident “ moju dôveru v Políciu nabúral absolútne a teraz už verím, že polícia pre občanov neexistuje.
A to som si doteraz ešte stále naivne myslel, že musia medzi nimi existovať aj slušní jedinci, nielen tvárou, ale i dušou.
Alebo je problém naozaj vo mne samom, v nás, ako v občanoch a či policajti sú nadľudia a môžu naozaj všetko, čo len chcú ?!
No ale som asi naozaj už starý blbec, lebo ešte stále mi to ako človeku nedá a vŕta vo mne červík pochybnosti.
Čo keď ten policajný mládenec na tom mieste dnes ráno 8.40 plnil štátnu, možno medzinárodne dôležitú teroristickú úlohu ?!
A ja ako starý, naivný blbec, zbytočne aktívny občan, som takto hlúpo prekazil dôležitú policajnú akciu.
Keby mi niekto vysvetlil, čo tam to auto naozaj robilo, prečo sa “ vyplašilo „, a mňa terorizovalo na živote, budem veľmi povďačný.
