Stretol som našu bohumilú pani poštárku, ktorú obdivujem za jej statočnú prácu.
Nachodí sa chudera v zime v lete, za času i nečasu toľko, až ma to vždy zaujíma.
Vravím jej, dajte si krokomer, koľko toho nachodíte peško za deň, mesiac, rok.
Ona vraví, no odhadujem, že Zemeguľu som už dávno obišla a deriem si vlastné topánky.
A vždy skončíme pri tom, že plat je nízky a doba je taká, že človek otročí za mizerný plat.
A ja jej potom vždy vravím, no a čo “ nenakopete do zadku “ štátnych manažérov so zlatými padákmi.
A ona sa vždy smeje, že Páni sú ďaleko a strach je veliký.
No ale predvčerom, keď ju zasa podpichujem, vraví mi a Vy pán Luterán neviete ?
Boli sme v Bratislave u pánov ako poštári štrajkovať.
Predstavte si, za okres Prešov nás bolo iba sedem ľudí a mohlo ísť viacnásobne viac !
Ľudia u nás v robote sa boja.
Ako ľudia už nevládzeme pozerať na svinstvo, ktoré robí štát, štátni úradníci, štátni odborári, štátna mafia.
Pani poštárka odkráčala a ja som rozmýšľal, čoho sa boja, veď to organizujú odbory, aký strach ?
Neskôr som v úžase zistil, že poštárske štátne odbory kolaborujú so svojimi zlatopadákovými zamestnávateľmi.
Poštári sa zorganizovali sami cez sociálne siete a akciu urobili napriek zastrašovaniu štátnych odborov.
A vtedy som pochopil, že ľudia na Slovensku začínajú pomaličky žiť, premýšľať a brániť sa.
Slušný občan poctivo pracuje, vychováva deti, dá štátu všetko, čo žiada, dodržuje zákony a mafia sa škerí !
Švagor ministra má peňazovod cez štátnu zákazku, keď to už veľmi smrdí, vyprázdni kanceláriu ministra.
A nezahrabe sa pod čiernu zem, ešte sa ide vopchať do parlamentu, lebo chudák, z čoho bude žiť ?!
77 ročný bývalý štátny zamestnanec srdciar, vyučený, vyškolený, vybavený za štátne, si urobil miliónový kšeft.
Nestačil mu krásny plat, odmeny, on ešte bral od pacientov úplatky ako na bežiacom páse.
A keď ten „chudák mysle, ducha a peňaženky “ dostal smiešny trest, obhajca povedal, že on nemá peniaze !
Že bude musieť požiadať o splátkový kalendár, lebo veď on má iba dôchodok !
Takýmto primitívnym a chorým metódam ohlupovania občanov, môže snáď uveriť iba absolútny blázon.
A keby takí blázni naozaj existovali a toho vulgárneho, bezcitného tyrana obhajovali, kto a čo im bráni ?!
Nielenže sa môžu poskladať, môžu mu vybaviť aj ordináciu a môžu sa tam nechať operovať.
A hlavne nech sú radi, že Slováci sú naozaj holubičí národ.
Keby neboli, išli by do dôsledkov a trestných oznámení na štátnych výpalníkov, teroristov cez srdce, by boli tisíce.
Lebo ľudia sa boja priznať úplatok, keďže sa boja štátnej mafie, ktorá ich za to nepotrestá ako svojich.
Ľudia, nebojte sa, to sú vynútené teroristické úplatky Vašim strachom o život a zdravie.
Kto v štátnom zamestnaní iných okráda, ruinuje, vytvára korupčné prostredie, nedostatok, ten musí byť potrestaný !
A odrazu by naša krajina, štát začal dýchať a prekvitať oslobodená od mafie.
Milá naša pani poštárka, máte moju úctu a nič sa nebojte.
Keby Vám tá štátna mafia chcela ublížiť za Vašu odvahu, vedzte som pripravený pomôcť Vám ako sa len dá.
Keď Vás stretnem nabudúce, porozprávame sa.