Už takmer rok štát a médiá riešia prípad občana, ktorý cez predajný portál “ predával “ svoj volebný hlas.
Podivný inzerát potenciálnych voličov mimoriadne zaujal a v priebehu krátkej doby si ho pozrelo tisíce ľudí.
Vec nabrala “ na sile „, keď 11. 3. 2014 obsah inzerátu zverejnila TV Markíza v hlavnom spravodajstve.
12.3.2014 Polícia začala vyšetrovanie.
20.3.2014 sa uskutočnila razia vo firme prevádzkujúcej internet a zistila sa osoba – inzerent.
Následne dal sudca príkaz na domovú prehliadku u občana.
6 policajtov z Národnej kriminálnej agentúry 21.3.2014 o 6.45 zaistilo údaje z počítača a mobilu.
Občan bol obžalovaný z trestného činu a vecou sa intenzívne zaoberali úrady a hlavne médiá.
Po roku vyšetrovania špecializovaný trestný súd zastavil voči občanovi trestné stíhanie.
To je absolútne v poriadku, bola by nesmierna škoda zavrieť otca detí a narušiť tak rodinu.
Rodina si vytrpela najviac a treba len dúfať, že “ vtipkár “ má poučenie do konca života.
To ale nie je všetko, keďže nás občanov tento nepodarený “ vtip „vyšiel mimoriadne draho !
Veď si len spočítajte tie neskutočné financie, ktoré štát a teda občania použili na “ riešenie “ prípadu.
Množstvo ľudí z polície, experti, vyšetrovatelia, sudcovia a koľko času a techniky to všetko zabralo ?!
Máme teda právo ako občania vedieť, čo je v skutočnosti za celým tým zamotaným “ prípadom “ ?
Nielenže máme právo, my sa o to musíme zaujímať, inak sa nám štát a občania vymknú spod kontroly.
Skúsme sa preto ako občania pozrieť na vec nestranne z pohľadu morálky, slušnosti, tolerantnosti.
Už samotný inzerát, akože “ vtip “ mal charakter skrytej reklamy a navyše náboj intolerancie.
To je prvé mínus pre občana, verejná ponuka predaja hlasu navyše, to tiež niekoho môže rozčúliť.
Keby sa celá vec ukončila v tomto štádiu, každý by si pomyslel svoje a svet by isto išiel ďalej.
Či by bol vďaka “ slovenskému volebnému vtipu “ lepší, alebo skôr horší, to už je vec občanov.
Štát ale zasiahol mimoriadne rázne a teraz už možno iba špekulovať, prečo sa tak naozaj stalo.
Mohol mať dotyčný občan s políciou, so štátnymi orgánmi nejaký problém v minulosti ?
Mal občan názory hraničiace s prejavmi extrémizmu, bol držiteľom zbrojného pasu , alebo niečo iné ?
Prípad je uzavretý, skončil sa a skutočnosti ako a prečo sa to celé udialo, to sa už občania nedozvedia.
Na takýchto prípadoch by sa ale občania mali poučiť a zároveň hľadať riešenia na ich predchádzanie.
Ak totiž verejná mienka rezignuje na dianie vo svojom okolí, v meste, v štáte, to je začiatok jeho konca.
Lebo aj z takýchto “ vtipov “ môže v “ právnom štáte „, akým je Slovensko, vzniknúť obrovská tragédia.
A z “ nevinného vtipu “ môžu vzniknúť prípady doslova hororové ako tragédia v Uherskom Brode.
A o tom je to “ vtipkovanie „, ktoré má svoju podstatu v slovenskom parlamente.
Občan je takmer vždy šokovaný jeho nečinnosťou a často až nenormálnou aktivitou.
Ak môže mať poslanec dva zbrojné pasy a doma samopal na “ športové účely „, čo potom iní “ občania “ ?!
Je treba urobiť referendum na to, aby sme si mohli na internete pozrieť, kto je v našom okolí a čím vyzbrojený ?!
Je vôbec takáto informácia dnes pre občanov Slovenska verejne prístupná ?
Má občan právo vedieť o nebezpečenstve, pokiaľ niekto v okolí vykazuje známky neprimeraného správania ?
Majú aj iní slovenskí politici takéto zbrane a sú schopní ako programované stroje rozlíšiť ich nebezpečie pre okolie ?!