Ranný pohľad z okna bol nádherným šokom.
Ako z rozprávky.
Všetko dookola, doďaleka samá biela.
Len chudák stromy sa pod ťarchou bielej nádielky prehýbajú sťa napnuté luky..
Pravda, ľudskému oku biela nádhera lahodí.
A to sme si mysleli, že matka príroda už na sneh zabudla.
A ajhľa ho, nezabudla !
Lebo človek prírodu neovláda a dokonca o jej zákonitostiach iba špekuluje.
Tak už toľko nešpekulujme a učme sa.
Sneh je stále rovnako biely.