Trauma z detstva je biľag na duši ! O tom ako čudný chlap na Solivare deti “ otravoval „.

29. januára 2015, luteranjaning, Nezaradené

Verte mi, ťažko sa to píše, keď chlap chlapovi otvorí dušu a v nej svoju trinástu komnatu.

Včera podvečer sa tak stalo v súvislosti s Pravdou a tu uverejneným článkom na blogu.

Pán je z Prešova, má 79 rokov a svoje detstvo prežil v časti zvanej Solivar.

Jeho trauma súvisí so spomienkami na chlapa a rodinu menom H….

Bola to už na tie časy spred 70 tich rokov, taká “ čudná partia „.

Žili tam manžel s čudnou manželkou bez detí a jej slobodný brat v rokoch, čudný, nepríjemný chlap.

V lete bol najaktívnejší, vyhľadával len malých chlapcov a úlisne sa s nimi snažil dostať do kontaktu.

Pán B. emotívne objasňuje svoju traumu.

Vtedy sme nosili krátke nohavice a on nás vždy potľapkával po nohách, obchytkával po stehnách.

Bolo to veľmi nepríjemné, dospelí to brali ako čudácke, ale nikto proti tomu rázne nezasiahol.

Ľudia sa tomu skôr smiali, veď čo sa v tej dobe vedelo o takýchto chorobách a nebezpečenstve.

Vždy keď si na to spomeniem aj po 70 tich rokoch, až ma strasie od hnusu !

A preto je treba za každú cenu urobiť všetko pre to, aby deti nikto nikdy nemohol zneužívať !

Toľko svedectvo jedného človeka, ktorý navyše už pár rokov bojuje s onkologickým ochorením.

Cieľom tohoto svedectva nie je šírenie nenávisti.

Ide o to, aby sa predchádzalo zločinom, ktoré na detskej duši zanechajú trvalé následky na celý život.

Deti sú bezbranné, to majme stále na pamäti !