Odkedy píšem na Pravde, dostal som prvú riadnu pochvalu, za čo ďakujem.
A teraz pravdivý príbeh občana Slovenska.
Pán Luterán sprvoti som vnímal Vaše články veľmi kriticky, časom som zistil, že opisujete reálne veci.
A už Vám aj verím, že naozaj hľadáte riešenie pre zlepšenie života v našej krajine.
Riešením je jedine začať každý od seba.
Všetci by sme chceli, aj my doma, lenže tiež nevieme ako a ešte sme sa aj zamotali.
Vysvetlím.
Moja manželka začala mať od začiatku minulého roka už veľmi vážne problémy s bedrovým kĺbom.
Bolesti mala už roky, lenže má malú živnosť a tá si vyžaduje byť na nohách od rána do večera.
Najprv vyskúšala všetky možné babské recepty, chvíľku to bolo lepšie a potom horšie..
Nakoniec bola nútená navštíviť lekára a po vyšetreniach prišiel verdikt, výmena klbu za umelý !
Našťastie ja som ešte zamestnaný, manželke bolo tak zle, až musela živnosť prerušiť.
Syn tiež stratil zamestnanie pred rokom, pomáhali sme mu, ale už sa nedá.
Minulý mesiac odišiel do Talianska na skusy.
Najhoršie je ale to, čo teraz napíšem.
Sme kresťanská rodina, nemal by som to hovoriť, lenže tento náš štát sa ukazuje ako štát diabla !
Keď už na jar tohoto roka manželka mala tie strašidelné bolesti, súhlasila s operáciou.
No a potom to prišlo, čo som si nikdy nevedel predstaviť.
Lekár sa pri stanovení termínu krútil, špekuloval, vymýšľal, až nám hlúpym došlo, že on asi niečo chce.
Lebo vždy bol akýsi problém, raz s poisťovňou a kvótami, potom on, akože nemal termín a pod.
Manželka sa až od pani, ktorú spoznala v čakárni dozvedela, ako to funguje.
Predoperačné “ všimné “ je minimum 550 eur a pooperačné je minimum 350 eur !
Najprv sme neverili, potom sme uverili a keď sme si všetko pozisťovali, mali sme z toho neskutočnú traumu.
Ja som sprvoti myslel, že to oznámim, každý ma odrádzal, že to by bol koniec, lebo stať sa môže všeličo.
A kto to dokáže, ak sa operácia nepodarí ?!
Lekári držia spolu a všetci s poisťovňami, dodávateľmi liekov a ministerstvom, úradníkmi, tento systém držia.
Hanbím sa, nenašli sme odvahu zavrieť našu malú Gorilu a zaplatili sme.
Až operácia, jej priebeh a všetko okolo nám otvorili oči o tejto našej krajine.
Ako my ťažko zarábame peniaze a ako ľahko k nim iní prídu.
A to všetko je navyše organizované štátom.
Veril som ministerke, teraz jej už nič neverím.
Najhoršie je, že sa nám z toho všetkého pokazili aj vzťahy v rodine medzi mnou a švagrom.
Ja som predtým tvrdil, že som nikdy nedal žiadny úplatok a ani nedám.
Modlím sa každý deň za svoj prehrešok, ale i tak nerozumiem tomu, ako môže byť v našej krajine takýto stav.
Opakujem, keby si každý zavrel do klietky tú svoju malú Gorilu, tá najväčšia by do nej vliezla sama !
Mrzí ma, že ja s manželkou sme to nedokázali, čo ale urobiť v takýchto prípadoch ?
Prečo nás vlastná krajina a jej predstavitelia nútia k takýmto ohavným kolaboráciám ?!