Celý týždeň som mal možnosť absolvovať desiatky rozhovorov so Slovákmi.
Boli zo všetkých kútov Slovenska a mali jednu spoločnú črtu.
Vyžarovali neskutočne pozitívnu a negatívnu energiu podľa toho, o čom hovorili.
A je jedno, či ide o pána docenta, profesora, montéra, študenta a či pani učiteľku.
Sú bystrí, vnímaví, citliví, len nevedia pochopiť, v akej krajine to v skutočnosti žijú.
Ako príklad uvediem dva extrémy.
Prvým je slovenský “ lietajúci profesor „.
Vek nad 70, stále spomína na krásne socialistické časy, kedy sa mu mimoriadne darilo.
Šéfoval firme, ktorá mala 1300 zamestnancov a ďakuje Slovákovi súdruhovi tajomníkovi XY.
Za to, ako bojoval, aby firma vznikla na Slovensku, lebo viete, Česi to tak strašne chceli…
A pán lietajúci profesor dnes “ lieta “ od Púchova cez Sečovce do Sobraniec.
No lebo, predstavte si, tam všade sú dnes vysoké školy !
No prosím, ako ten slovenský národný postsocialistický kapitalizmus prevalcoval socializmus, všakže ?!
Bože môj a pánovi profesorovi nedochádza, aká je to blbosť a stupidita.
Ako my všetci Slováci, daňoví poplatníci doplácame na tie ich novodobé socialistickokapitalistické bludy, kšefty ?
No žiaľ, pánovi profesorovi toto nezapne, on má mladosť v socializme a dnes krásny príjem za naše dane.
No a tie idiotské vysoké školy kade-tade v Hornej Dolnej sú super kšeft pre vyvolených Slovákov.
Druhým extrémom bol vedúci montážnikov, ktorí fungujú na živnosť.
Vraví mi, pán Luterán poviem Vám skutočný zážitok, len nikomu nepovedzte, kto Vám to povedal.
Bolo to v okolí Čadce, bol to bývalý minister a ja som si pripadal ako Slovák z iného sveta.
Známy nám ho dohodil ako zákazku a povedal, že sa nemáme báť, všetko čo urobíme, zaplatí bez reptania.
Minister si nechal postaviť obrovský domisko, my sme už iba dokončievali reguláciu kúrenia, elektriku, signály TV, internet atď.
Keď sme všetko urobili tak nás minister poslal za tajomníkom a záhradníkom zároveň, aby sme sa dohodli na cene.
Nevedeli sme, koľko si máme zapýtať a záhradníkovi som to rovno povedal.
Ten vraví, vieš čo, vyrátaj si to podľa platu, náš šéf zarába mesačne okolo 80 000, Ty koľko zarábaš ?
No asi tak 30 000 korún mesačne !
On vraví, čo si na hlavu, aké koruny, reč je o eurách, povedz už poriadnu sumu a netrep nezmysly.
Takmer som spadol z nôh, ako sa dá zarobiť mesačne 80 000 eur ?!
V záhrade za domom bola obrovská krásna drevená budova, vraj “ detská kôlnička “ , kráčali sme tam so záhradníkom.
Vo vnútri to bolo perfektne vybavené, hrali sa tam dve malé deti ministra.
Na stole boli vysypané kôpky múky, ryže, fazule, maku, keksy, chlieb atď.
Pýtam sa záhradníka, čo tie deti robia.
Hrajú sa na rozdeľovanie potravín bezdomovcom !
Poviem Vám pán Luterán, ten záhradník nám v hotovosti zaplatil toľko, až som z toho mal zlý pocit.
Ach jaj, tí naši Slováci sú naozaj zvláštni ľudia, čo poviete ?
Minister si nahrabe, hrabe ďalej až neskutočne a slušný Slovák má zlý pocit z odmeny za dobre odvedenú robotu ?
Alebo som ho ja zle pochopil ?!