Je 2.9. 2014, 9.00 som v Berlíne na Pasewalker a mám tu prácu skontrolovať zopár “ štvorkolesových tátošov „.
Problémom je hlavne dážď, ktorý neustáva a k tomu moje premoknuté ponožky vďaka šlapkám a len čiastočne vyliečená päta.
Prvú kontrolu zvládam pomerne rýchla, lebo auto nespĺňa parametre, ktoré predajca udával.
Pri presune do ďalšej vzdialenej firmy zisťujem, že je nutné okamžite riešiť obuv a ponožky.
Okoloidúcej pani sa pýtam na nejaký obchod, žiaľ tu v okolí o ničom nevie, jedine ísť do centra, čo časovo nezvládam.
Ďalšia slečna si spomenie, že o dve zastávky električkou je Lidl a tam by čosi mohli mať.
Ako na potvoru, žiadnu obuv práve nemajú, kupujem si akési super ponožky šport a k tomu pribalím tri igelitové sáčky.
Mokré ponožky do sáčku, nové na nohy, na ne sáčky, uviažem a nohy sú v teple a suchu, akurát sa to kĺže ako na ľade.
Presuniem sa k ďalšej firme, našťastie dážď ustáva, sáčky zhadzujem, kontrolujem autá, lenže nemám šťastie.
Zo štyroch vytipovaných áut tie dve naj sa už predali, jedno je zadané a štvrté nezodpovedá cene, zasielam správu.
Ešte mám navštíviť jednu firmu, je to na opačnom konci ulice a potom sa uvidí čo ďalej, tak vravia pokyny.
Pomaly sa presuniem, skontrolujem Opel kombíka, je fajn, aj by som ho bral, lenže je tu neestetický detail na kufri.
Zasielam správu, prichádza odpoveď.
Ďakujeme za perfektnú robotu, chcete pokračovať letecky do Londýna, alebo Vás máme dostať čo najskôr na Slovensko ?
Ja ďakujem za neskutočné zážitky, do Londýna inokedy, keď si nezabudnem lepšiu obuv, teraz volím návrat domov.
Kým dostanem ďalšie pokyny, relaxujem na zastávke električky.
Asi o 20 minút je tu sms, máte letenku Berlín Schönefeld do Budapešti, let Easyjet 15.35, ďakujeme a šťastný let !
V električke kupujem lístok, na Pankowe prestúpim na S bahn, usadím sa a už letíme ako strela na letisko.
Na zastávke Ostkreuz máme aj “ kultúrnu vložku „, nastúpi mládenec, predstaví sa a odvážnym hlasom prednesie revolučnú báseň.
Niektorí mu dajú zopár centov a on ihneď na Treptower Parku preskakuje na iný spoj a ďalej šíri ideu novej revolúcie.
Sme na Flughafen Bln-Schönefeld, ešte sa podchodom dostať k letisku a tam si konečne sadnem na lavičku, mám dosť času.
Noha konečne odpočíva, slniečko odrazu svieti a ja pozorujem ako majú Nemci perfektne vyriešenú zamestnanosť.
Chlapík s logom Taxi na chrbte usmerňuje jednotlivých cestujúcich do pristavených vozidiel a všetci a všetko je v pohode, bez stresu.
Rovnako v pohode je aj check in, pri bezpečnostnej kontrole mi prísna Nemka káže vybrať džús, odpijem a prázdna fľaša končí v koši.
Ešte nájsť príslušný “ gate , kontrola palubného lístka a už čakáme na nástup do lietadla.
Dievčina z Maďarska má nadmernú batožinu a bezpečnostný pracovník ju núti vrátiť sa na check in, prosí kamarátku, aby s ňou išla.
My už dávno sedíme v lietadle, keď obe riadne vystresované, dobehnú na palubu.
Let nízkonákladovkou je sprevádzaný snahou letušiek a vedúceho palubnej smeny predať čosi cestujúcim, výsledok je chabý.
Ale aspoň je na čo pozerať a čochvíľa sme v Budapešti.
