Okamžite do Nemecka a sledovať pokyny. Berlín čaká. Neskutočné ! ( 4 )
7. septembra 2014,
luteranjaning,
Nezaradené
Je 1.9.2014, 21.30, práve som vystúpil z autobusu Brémy – Berlín a problém je silný dážď, moje šlapky a ľavá noha.
Zo ZOB autobusovej stanice sa musím dostať do Hotela Pankow a keby som sa mal držať pokynov sms je zle.
Nesmiem použiť taxík, mám sa pešo presunúť tak, aby som mal po pravej strane vežu Funkturm, potom prejsť okolo výstaviska.
Ďalej ísť na opačnú stranu cesty a tam čakať na detaily, tak toto je nereálne, je tma, leje, ponožky mokré, idem si po svojom !
Noha je odpísaná, Berlín ako tak poznám, je nutné okamžite dostať sa do metra, do sucha, inak zajtra nesplním úlohu.
Tlačím sa k stene budov, hľadám minimálne kvapky dažďa, jednonožne poskakujem tu a tam, našťastie už vidím znak U.
Doskáčem dolu, kupujem lístok, lenže automat mi 5 eurovku neustále vyhodí späť a ani dvojica mladíkov nechápe čo sa deje.
Nakoniec až tretí človek zistí problém, automat už prijíma len nové typy 5 euroviek a fakt, 20 eurovku zhĺtne ako nič !
Lístok mám, doškintám na nástupište a ako zázrakom prichádza spoj, ktorý má konečnú Pankow, to je úľava nad úľavy.
Sadám, dám si dole ponožku, otlak dvojeurovka je naplnený ako vak vody, sakra to bude treba riešiť, inak končím.
Medzitým prichádzame do stanice Sophie – Charlotte-Platz, odrazu všetci vystupujú, je technický problém, vonku čaká autobus.
Uznávam, je to perfektne zorganizované, lenže prečo práve teraz, ja musím skackať po schodoch a dostať sa k autobusu ?!
V autobuse je veselo, akýsi chlap po anglicky má z toho neskutočnú zábavu, to by som mal aj ja, akurát neviem čo bude ďalej.
Po piatich zastávkach po schodoch znova do metra, ešte 18 staníc a konečne som na stanici Pankow, no teraz to bude peklo !
Mám ísť k Berliner strasse, potom Hadlichstrasse, popri trati na Stifsweg, Bleicheroder a dlhokánsky po Pasewalker nájdem hotel.
Je 22.00, leje, škintám, na hlave kapucňa, slieptam, nikde nikoho, tmavé uličky, po kilometri mám totálnu krízu a som stále iba na Berliner.
Je už 22.30, ako by sa dalo zrýchliť tempo, veď takto tam nebudem ani do rána !
Po chvíľke pauzy skúšam našlapovať na hranu ľavej nohy, idem čudne, hýbem sa ako robot, lenže o 23.00 som už totálne zamotaný.
V daždi a tme sa objaví postava mladej dievčiny, tá našťastie pri opýtaní neuteká, naopak poradí mi trasu a že hotel je už asi iba 2 kilometre.
To už dôjdem aj na jednej nohe, len aby som bol v hoteli a čosi tam vymyslím, konečne je 24.00 a v diaľke už vidím nápis Hotel.
Rýchlo sprcha a teraz operácia, len čím, aby to bolo čisté a nevznikol ešte väčší problém, chcelo by to ihlu, špendlík.Nič nenachádzam, aha, tu je medzizubná kefka a na nej špic, síce z umelej hmoty, tupý, ale aký taký.
Prvá skúška vpichu, vidím všetky hviezdy a nič, to si chlap, ešte raz a je to a na ďalšom mieste a ešte 2x, bublina spľasla.
Potriem to pomádou na pery, zaspávam o 1.00, budím sa o 5.00, skúšam nohu, funguje, do 7.30 sa len tak prevaľujem a už je tu sms.
Mám byť o 9.00 na Pasewalker 87, potom overiť ďalšie kusy na 41 a nakoniec ešte na 114, tak to je celkom divočina.
Pozriem von oknom, tam stále prší, našťastie omnoho menej ako v noci, noha zatiaľ drží, rýchlo raňajky a poďme do roboty !
