Okamžite do Nemecka a sledovať pokyny. Brémy čakajú. Neskutočné ! ( 2 )
4. septembra 2014,
luteranjaning,
Nezaradené
Je 31.8.2014, sedím v autobuse do Schwechatu, mám nastúpiť na let ST 1915 do Brém.
Odlet 20.30, spoločnosť Germania, pri check – ine mám udať referenčné číslo.
Kým sa tam dostanem, pozorujem usporiadanú krajinu Rakúska, o dedinkách ani nehovoriac.
Prísediaci predomnou hovoria španielsky, vzadu arabsky, rozmýšľam, čo ich asi priviedlo na Slovensko.
Keď mamička dohovára dieťatku po slovensky a muži v arabštine hovoria o Komárne, veci sa vyjasnia.
Pár kilometrov pred letiskom sa spustí hustý lejak a vtedy mi prídu na um moje plážové šlapky.
Na krytom letisku by som sa s dažďom potýkať nemal a v Brémach snáď pršať nebude.
Čo ale čert nechcel, check – in bol v termináli 1A a ten ako jediný cez hlavnú halu nemá prekrytie.
Tých pár desiatok metrov mi ukázalo, že v šľapkách na mokro to veru nebude dobré.
Prvý beh do terminálu dopadol dobre a dostal som palubný lístok.
Pri druhom späť do haly som chcel byť väčší macher, nabral som rýchlosť a odniesol si to opasok.
Skončil v koši a voľné nohavice som mal takmer tak ako tí mladí s módou, kde im zadok končí pri kolenách.
Výhodu to malo pri bezpačnostnej kontrole, opasok som si už nemusel dávať dolu a tetuška ma chváli.
Pri čakaní na odlet ma zaujala reklama na Matador, pravda, neboli to slovenské pneumatiky.
Let A319 prebiehal v pohode, dve hodiny ubehli ako nič, monitory zobrazovali každý detail letu.
Konečne som v Brémach pred letiskom a potrebujem sa rýchlo dostať na Hauptbahnhof.
Hneď prvý opýtaný mi vysvetlí, že ideálne je to pomocou Tram a zastávka je za rohom.
Na zastávke už niektorí “ bojujú “ s terminálom na lístky a tak sa pridám aj ja.
Aby som nešaškoval, pýtam sa na detaily, prvá odpoveď znela, neviem, nerozumiem.
To si všimla sympatická dievčina a ochotne mi v angličtine objasnila postup.
Po nástupe do električky sa dievčina s mládencom postavili neďaleko a ajhľa ho, reč si dali v slovenčine !
Pri vystupovaní som sa ešte raz slovensky poďakoval a dozvedel som sa, že tu študujú na univerzite.
Na železničnej stanici mi informátorka objasňuje, čo a ako, kupujem lístok v automate a vlak mi zmizne pred nosom !
Milá pani informátorka mi oznámi, že to nie je žiadny problém, lístok môžem použiť na Tram a č.10, odchádza o 10 minút.
Na zastávke je prehľadná elektronická tabuľa s oznamom, za koľko minút na akej trati sa električka objaví.
Nemci sú presní, električka je tu, ja idem až na konečnú Sebaldsbruck a tak pozorujem nočné mesto i cestujúcich.
Vedľa mňa je mladá rodinka so štyrmi deťmi pravdepodobne z Iránu, dve deti sú živé a hravé až moc, dve podriemkávajú.
Na konečnej vystupujem iba ja a oni a keď sa ich opýtam na hotel, sú naľakaní, nakoniec priznajú, o takom nevedia.
Začína pršať, je po polnoci, šlapky mokré, ponožky tiež, začínam panikáriť, nikde živá duša, musím sa riadiť pokynmi sms.
300 m doprava, 400 metrov doľava, nadjazd, zle, ešte 400 metrov, ešte sto metrov, konečne hotel Novum, ako tak “ doškintám “ na izbu.
Pri sprche zisťujem, ľavá päta má pľuzgier dvojeurovky, ráno mám byť o 8.30 v Achime, je pol druhej, tak spať a ráno sa uvidí ?!
